A. Kiska: Slovensko chce byť súčasťou európskych riešení

Štrasburg 15. novembra (TASR) - Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vystúpil v stredu s prejavom v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu. Stal sa druhým prezidentom SR, ktorý sa predstavil zákonodarcom Európskej únie - po Rudolfovi Schusterovi v máji 2001 -, a prvým, ktorý do europarlamentu zavítal od vstupu Slovenska do EÚ.

Kiska sa na úvod poďakoval predsedovi EP Antoniovi Tajanimu za pozvanie vystúpiť v pléne europarlamentu a pripomenul, že nemohlo byť lepšie načasovanie, lebo Slováci o dva dni oslávia deň, keď "sme urobili naše prvé kroky k demokracii", keď najmä mladí ľudia a študenti otvorili dvere Nežnej revolúcii.

"Keď sa pokúšam pochopiť to, čo sme dosiahli od 17. novembra 1989, takmer sa mi nechce veriť, ako ďaleko sme sa dostali," povedal hrdý na to, že v pléne EP stojí ako "prezident hrdého, slobodného a demokratického štátu - člena EÚ -, ktorého občania sa môžu voľne pohybovať po celom kontinente a používať rovnakú menu ako krajiny z opačnej strany železnej opony".

Upozornil, že nič z toho by nebolo možné bez atraktívnej vízie európskeho projektu, ktorá Slovenskej republike pomohla stať sa "súčasťou Západu", a v tejto súvislosti Slovensko označil za úspech európskej integrácie.

Prezident s odkazom na nárast pesimizmu a nebezpečenstvo populizmu, nacionalizmu a extrémizmu v EÚ uviedol, že netreba podceňovať tento fenomén, avšak nesúhlasí s myšlienkou, že v architektúre EÚ sú základné nedostatky, ktoré vedú "k bezútešnej budúcnosti". Zdôraznil pritom, že odmieta "obľúbenú hru" na obviňovanie Bruselu vždy, keď to poslúži na prekrytie niektorých naliehavých problémov domácej politickej scény.

"Dovoľte mi poukázať na to, kde vidím slabinu pri presadzovaní projektu EÚ. (...) Fakty hovoria o úspechoch európskej integrácie. Protieurópski populisti a extrémisti nás nemôžu poraziť v ponuke riešení na zlepšenie života našich občanov. Ale príliš často to vyzerá, že nás bijú svojou neobmedzenou sebadôverou a vášňou. Potrebujeme silnejšie vedenie, väčšiu dôveru a oddanosť, keď konáme a hovoríme v mene EÚ," uviedol.

Dodal, že to platí aj pre Slovensko, a pripomenul spoločné vyhlásenie s predsedom parlamentu a premiérom, ktoré dôrazne zakotvuje naše členstvo v EÚ bez akejkoľvek alternatívy pre budúcnosť našej krajiny. Upozornil, že slovenskí vrcholoví politici nebudú používať dvojaký jazyk v zahraničí a doma o rozhodnutiach EÚ, aby to nemohli zneužívať populisti.

Kiska dodal, že nesúhlasí s názormi, že EÚ je "potápajúca sa loď", a nežiada radikálnu reformu spôsobu riadenia Únie, lebo najnaliehavejšie problémy možno vyriešiť dokončením toho, čo sme začali pred 60 rokmi, čo platí pre eurozónu, Schengen a jednotný trh.

Ohľadom migračnej krízy priznal, že neštrbila vzájomnú dôveru medzi členmi EÚ, dodal však, že je našou morálnou povinnosťou pomáhať deťom, ženám a mužom, ktorí utekajú, aby si zachránili svoje životy. "Slovensko by nikdy nemalo váhavo prejavovať solidaritu s našimi priateľmi a partnermi v EÚ," odkázal.

Podľa Kisku SR otvorene hovorí, že chce byť v jadre európskej integrácie, ale odsúdil zbytočné diskusie o viacrýchlostnej Európe.

Slovenská republika je podľa neho zástancom toho, aby EÚ mala ambicióznejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku a nezohrávala iba úlohu štedrého dobrodinca, ktorý pomáha celému svetu. "EÚ sa potrebuje premeniť na silnejšieho globálneho hráča," povedal a ocenil, že Slovensko podpísalo dohodu o bezpečnostnej spolupráci (PESCO).

Upozornil, že pri európskych obranných projektoch by krajiny EÚ mali konať spoločne proti bezprostrednej hrozbe, ktorú predstavuje ruská propaganda a informačná vojna. "Bolo by škoda nechať európsky projekt zlyhať kvôli našej neschopnosti zastaviť šírenie podvodov a falošných správ," skonštatoval.

Upozornil, že táto propaganda má dosah na náš každodenný život, šíri chaos, oslabuje našu stabilitu a podkopáva dôveru ľudí v inštitúcie. Ocenil, že EP vlani schválil uznesenie o ruskej propagande, čo "bol odvážny a veľmi potrebný prvý krok".

Kiska v závere vyjadril podporu Slovenska integračným ambíciám krajín západného Balkánu a Gruzínska, a podporil územnú integritu Ukrajiny, pričom s odkazom na postoj medzinárodného spoločenstva voči Rusku uviedol, že Moskva musí rešpektovať princípy medzinárodného práva.