Striedanie letného a zimného času sa môže zrušiť už v decembri
Kristína Jurzová
Kristína Jurzová

Striedanie letného a zimného času sa môže zrušiť už v decembri

Zo štúdie deviatich európskych univerzít vyplýva, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.

Ilustračné foto. — Foto: adn

BRATISLAVA/BRUSEL 14. novembra - Europarlament by už na decembrovej schôdzi mohol hlasovať o tom, či sa v Európskej únii zruší striedanie letného a zimného času. Koncom minulého týždňa sa totiž zástupcovia všetkých politických skupín dohodli, že predložia návrh rezolúcie o letnom čase. Uviedla to pre Rádio Aktual europoslankyňa Anna Záborská, ktorá patrí k zakladajúcim členom pracovnej skupiny na zrušenie letného času.

Skupina na čele s českým europoslancom Pavlom Svobodom sa snaží presvedčiť Európsku komisiu, aby navrhla nahradenie smernice, ktorá harmonizuje čas v celej EÚ. Pracovná skupina pritom argumentuje štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplýva, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.

Striedanie letného a zimného času ide podľa Záborskej proti biologickým hodinám človeka, nemá žiaden prínos pre ekonomiku a zároveň významne zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. „Dôležité je to, aby sme čo najskôr odstránil negatívne dopady na zdravie, ktoré sa s tým spájajú,“ tvrdí europoslankyňa. Navyše „to, čo ušetríme na svietení, minieme na kúrenie.“

Podľa europoslankyne sú Slováci väčšinou k tejto téme naklonení. „Samozrejme, nič nie je vyhraté,“ uviedla Záborská s tým, že aby došlo k zmene, návrh musia ešte podporiť aj všetky členské štáty a ich vlády.

Na území súčasného Slovenska sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa stredoeurópsky letný čas (SELČ) uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.      

Zmenu času využíva väčšina členských štátov EÚ i niektoré štáty USA. Skúsenosti s tým mali napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie i ďalších štátov sveta. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy.

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek konštatujú, že striedanie letného a stredoeurópskeho času vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Zmenu biorytmu cítia údajne aj domáce zvieratá. Podľa psychológov možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom. 

Už ste čítali?

Slovenka Erika: Rakovina mi viac dala, ako vzala. Musela som…

Mladej Slovenke diagnostikovali rakovinu, liečbu však vníma ako veľké…

Hrobár Ľubor: Vyťali stromy a z citorínov robia kolotočiarske…

Počas rokov práce zažil všeličo, od opitého farára, cez splašené…

Slovenku vyhlásili za jednu zo 100 najvplyvnejších žien vo Švajčiarsku.…

Preraziť v zahraničí nie je jednoduché. Rodáčke z Nitry sa to však…

Prvá Slovenka nominovaná na juniorskú Nobelovu cenu: Nikde v…

Mladá Slovenka získala nomináciu na prestížne ocenenie. Podarilo…