Košický pár založil donášku poctivých domácich potravín. Že im chýba auto pochopili, až keď sedeli s prvou debničkou v autobuse
Dominika Dobrocká
Dominika Dobrocká

Košický pár založil donášku poctivých domácich potravín. Že im chýba auto pochopili, až keď sedeli s prvou debničkou v autobuse

Kollárovci sú nielen manželia, ale aj spoločníci vo firme. Svoju prácu majú radi a nemenili by ju za nič. Debničkovaním podporujú kvalitné produkty, slovenských pestovateľov a svojim zákazníkom zakaždým vyčaria úsmev na tvári. 

— Foto: Debnička od Babičky

Boli kamaráti, neskôr sa z nich stal pár, dnes už sú manželia. Aby toho nebolo málo, rozbehli spoločnú firmu s názvom „Debnička od babičky“. Osudový pár, ktorý skrýva omnoho viac, začal s prázdnymi vreckami, no chtíč a túžba po dodávaní kvalitných potravín ľuďom, ich hnala dopredu. Tereza a Tomáš Kollárovci sa obávali spoločného podnikania, no dnes by to nevymenili za nič. Sú spokojní, šťastní a svoju prácu majú obaja radi. Prezradili nám aj to, ako začínali a čo všetko obnáša ich zamestnanie.

Foto: Debnička od babičky

Tak na začiatok, ako funguje debničkovanie, a o čo vlastne v tomto nápade ide?

V debničkovaní ide o predaj kvalitných miestnych produktov, či už ovocia, zeleniny, olejov, mliečnych produktov, pečiva, medov a podobne. Naše debničkovanie funguje spôsobom, že chodíme len po objednané potraviny. Neplytváme, netriedime zeleninu na krivú a rovnú. Ani na veľkú či malú. Snažíme sa o predaj zeleniny bez ohľadu na ich estetickú formu. Prioritná je kvalita.

Čo vás k debničkovaniu priviedlo a kedy vám prvýkrát napadlo, že toto je tá správna cesta?

Fungujeme už viac ako 3 roky. Celé to začalo, keď sme boli vtedy ešte s priateľom Tomášom v poslednom ročníku na vysokej škole. Jeho kamarát v Košiciach debničkoval asi 2 mesiace, no nebolo to ono. Tak spomenul môjmu Tomášovi, že debničkovanie si vyžaduje ženskú ruku, a tak po zoštátnicovaní sme sa hneď dali na debničkovanie. Ja som sa trochu bála sveta podnikania v takom mladom veku (mali sme 24 rokov), ale Tomáš veľmi chcel ísť touto cestou. Pochádzam z dediny, kde moji rodičia odjakživa pestujú (ešte aj teraz ma nabaľujú zeleninou, keď ku nim prídeme na víkend), takže k farmárskym potravinám som mala vždy blízko. A to ani nehovoriac o tom, ako sme my ako rodina zaťažení na kvalitné gurmánske chutné jedlo.

Foto: Debnička od babičky

Aké výrobky ponúkate? Ide iba o zeleninu a ovocie, alebo si ľudia môžu objednať aj iný tovar?

Náš sortiment je už riadne veľký. V našom okolí sa vyrábajú fantastické produkty. Napríklad také panenské oleje za studena lisované. Máme makový, orechový, slnečnicový a repkový. Ani jeden z nich sa nedá porovnať s tými, ktoré bežne poznáme z obchodov. Hrdí sme aj na kozie výrobky, kozia farma sa nachádza v čistej prírode, čo len umocňuje kvalitu týchto produktov. Remeselné pivá, limonády bez cukru či jablkový sajder takisto nájdete v našej ponuke. Náš kamarát Martin vyrába müsli a raw tyčinky, ktoré máme stále doma pre vlastnú spotrebu. Nikdy nie je zlé dať si kvalitnú sladkosť bez cukru.

Ponúkate ľuďom iba slovenské výrobky?

Pracujeme na novom koncepte. Na novej stránke budeme ponúkať slovenské debničkovanie a svetovú kvalitu. Veríme, že o mesiac už všetko bude realitou.

Foto: Debnička od babičky

Máte vlastných, overených predajcov a výrobcov?

Áno, nespolupracujeme s niekým, koho nepoznáme, alebo nás nevpustil do svojej výrobne či záhrady.

Vedel by bežný spotrebiteľ na prvý pohľad rozlíšiť domáci výrobok od výrobku zo supermarketu? (ovocie, zelenina)

V niektorých prípadoch by to vedel, napríklad marhule s bodkami, domáce vajíčka nemajú žiadnu pečiatku či krivý a malý petržlen. No ani my si netrúfame naisto niečo označiť za domáce, pokiaľ nenavštívime záhradu či výrobňu. Problémom je, že mnohí pestovatelia sami dokupujú produkty z veľkoskladu. V týchto prípadoch treba neustále kontrolovať pestovateľov.

Foto: Debnička od babičky

Aké je vaše miesto pôsobiska? Neplánujete ho rozšíriť?

V Košiciach rozvážame 2-krát do týždňa. Prešov 1-krát v mesiaci, no v decembri to chceme zmeniť na 2-krát. Pomaly začíname chodiť aj do Vranova nad Topľou a Humenného.

Vracajú sa k vám zákazníci?

Áno, ale je veľa takých, ktorí majú svoje obdobie, kedy nakupujú pravidelne a z ničoho nič prestanú. Mnohí zákazníci sa však stali relatívne pravidelnými odberateľmi a prežívajú s nami celoročnú sezónnosť. 

Foto: Debnička od babičky

Verím, že ľudia reagujú pozitívne. Nedá mi sa však neopýtať, stretli ste sa aj s negatívnymi ohlasmi?

Samozrejme, deje sa to v tých prípadoch, kedy u nás nakúpia ľudia, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť napríklad s domácou zeleninou alebo konkrétnou odrodou ovocia. Najčastejšie ich nespokojnosť plynie z ich vlastnej predstavy, ktorú sme nesplnili. Zákazníci si myslia, že keď nájdu rovnú pranú bio mrkvu v supermarkete na pulte, tak taká bude aj naša, ale my ponúkame mrkvu bez certifikátu, s hlinou a k tomu ešte aj malú a krivú. Chvalabohu, väčšina zákazníkov začína rozumieť princípu debničkovania, podpory lokálnych výrobcov a dokážu aj rešpektovať to, že niekedy nejaký produkt neprinesieme, pretože aj naši dodávatelia sú len ľudia.

Foto: Debnička od babičky

Ste na Slovensku jediní, ktorí sa venujú debničkovaniu alebo tu existuje konkurencia?

Na Slovensku sme viacerí, väčšina však pôsobí na západnom Slovensku, kde je záujem o kvalitné potraviny oveľa väčší ako u nás na východe.

Viac ako náhoda

Nie je nič krajšie, ako keď niekoho baví jeho robota. Tereza a Tomáš sú dôkazom toho, že sa netreba vzdávať a treba ísť za svojím cieľom. Manželia nikdy neplánovali spoločné podnikanie, no osud to zariadil inak. Dnes si ani jeden z nich nedokáže predstaviť iný scenár ich života. Aby toho nebolo málo, spája ich okrem súkromného a pracovného vzťahu ešte jedna unikátna vec. „Narodili sme sa v ten istý deň, mesiac aj rok.“

Foto: Debnička od babičky

Ich spoločné začiatky však neboli ružové. Museli si prejsť naozaj všetkým. Pri rozbiehaní firmy nemali skúsenosti, peniaze ani vedomosti týkajúce sa podnikania. S ich debničkovaním je spojený aj rozvoz. „Na začiatku sme nemali ani auto, takže sme rozvoz robili za pomoci našich kamarátov a rodiny. Po zeleninu sme chodili ku farmárovi autobusmi,“ zaspomínala si Tereza.

Na záver nám manželia prezradili, že nič neľutujú a keby bolo treba, zopakovali by to. Dnes im pri práci pomáha autíčko, ktoré volajú Zimko a nedajú si naň dopustiť. „Ťažký začiatok asi očistil všetky naše úmysly, či naozaj chceme konať dobrú a poctivú prácu,“ uzavrela s úsmevom Tereza. 

Už ste čítali?

Slovenka Erika: Rakovina mi viac dala, ako vzala. Musela som…

Mladej Slovenke diagnostikovali rakovinu, liečbu však vníma ako veľké…

Hrobár Ľubor: Vyťali stromy a z citorínov robia kolotočiarske…

Počas rokov práce zažil všeličo, od opitého farára, cez splašené…

Slovenku vyhlásili za jednu zo 100 najvplyvnejších žien vo Švajčiarsku.…

Preraziť v zahraničí nie je jednoduché. Rodáčke z Nitry sa to však…

Prvá Slovenka nominovaná na juniorskú Nobelovu cenu: Nikde v…

Mladá Slovenka získala nomináciu na prestížne ocenenie. Podarilo…