Odznaky s podobizňou Alexandra Dubčeka išli na dračku
Po vyexpedovaní pol milióna odznakov, stále evidovali objednávky na ďalších 200.000 kusov. Denne ich vyrobili okolo 12.000. Výroba Dubčekových odznakov trhala rekordy.
Bratislava 12. novembra (TASR) – Alexander Dubček bol pre obyvateľov bývalého Československa symbolom zmeny. Dlhoročné politické úsilie, ktoré bolo podporené jeho vymenovaním 5. januára 1968 za prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ), vyústilo do vzniku tzv. Pražskej jari, obrodného procesu, keď sa spolu s reformnými komunistami pokúsil o tzv. socializmus s ľudskou tvárou.
O tom, čo znamenala Pražská jar pre obyvateľov bývalého Československa, vedeli svoje aj zamestnanci bratislavského Zlatokovu. Závod bol v tom čase významným výrobcom šperkov, ale aj plakiet, odznakov a spomienkových predmetov z kovu. Ročne sa ich v ňom vyrobili státisíce kusov.
Po augustových udalostiach 1968 prešiel Zlatokov výlučne na výrobu odznaku prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Alexandra Dubčeka. "Žiadajú si ho jednotlivci, závody, podniky a inštitúcie zo Slovenska, Moravy a Čiech," uvádza sa v archívnych správach TASR.
Od začiatku septembra do polovice októbra 1968 sa z bratislavského závodu vyexpedovalo pol milióna odznakov s reliéfom muža, ktorý bol presvedčený, že socializmus sa dá vybudovať aj s ľudskou tvárou. Zamestnankyňa oddelenia odbytu Terézia Šufliarska, ktorá vtedy vybavovala objednávky, uviedla, že v histórii podniku neevidovali taký enormný záujem o ich produkty. "V histórii bratislavského závodu ešte nikdy nebol taký záujem o odznak, ako je to v tomto prípade. Jedna pracovníčka zaletuje denne okolo 1000 odznakov."
Po vyexpedovaní pol milióna odznakov, podnik stále evidoval objednávky na ďalších 200.000 kusov. V závode ich denne vyrobili okolo 12.000. Jeden pracovník ich denne vylisoval okolo 4000 kusov. Výroba Dubčekových odznakov trhala rekordy.
Politická kariéra Alexandra Dubčeka sa po 17. apríli 1969 na dlhé roky odmlčala. Od decembra 1969 do júna 1970 bol A. Dubček ešte československým veľvyslancom v Turecku. V júni 1970 ho z komunistickej strany vylúčili a bol prehlásený za "predstaviteľa pravicovo oportunistických síl". S rodinou žil pod policajným dozorom v Bratislave. Do odchodu do dôchodku v roku 1985 pracoval v Západoslovenských štátnych lesoch.
