Cintorín, kde sú ľudia a príroda jedno. Zabudnite na chladné kamene a umelé kvety, tu vás tíšia stromy a zeleň
Zakladateľka prvého prírodného cintorína na Slovensku nám porozprávala, v čom je výnimočný. Viac ako cintorín bude pripomínať krásnu záhradu.
ZVOLEN 9. októbra - Či sa nám to páči alebo nie, cintoríny, nech už na nás pôsobia akokoľvek pochmúrne či chladne, sa týkajú nás všetkých. No nebolo by krajšie iba tak splynúť s prírodou? Vo Zvolene preto vznikol prvý prírodný cintorín na Slovensku a jeho správkyňa nám prezradila, ako si túto Záhradu spomienok máme predstaviť.
Bude to iné a citlivejšie
Mladá Slovenka Andrea Uherková si všimla, že mnohým ľuďom sa nepozdávajú uponáhľané a málo osobné pohreby a chladné cintoríny. Našla však spôsob, ako sa rozlúčiť s týmto svetom tak trochu inak. Unikátnu Záhradu spomienok vo Zvolene otvorí organizácia CEEV Živica už zajtra. Žiadne klasické náhrobky tu však nečakajte.
Príroda v hlavnej úlohe
Okrem toho, že ľudia zvyknú svojim blízkym ich miesta posledného odpočinku pekne vyzdobiť, výsledok niekedy pôsobí tak trochu umelo. Začiatkom novembra na hroboch pribudne množstvo vencov a sviec, ktoré sa o niekoľko týždňov hromadia v kontajneroch na odpad. To veľmi ekologické nie je. Naproti tomu prírodný cintorín by bol k životnému prostrediu omnoho šetrnejší.
Podľa slov Andrey Uherkovej prírodné pohrebníctvo funguje vo svete už viac ako 20 rokov. Konečne však môžeme povedať, že niečo podobné máme aj u nás. „Prírodný cintorín vo Zvolene sme sa rozhodli vytvoriť ako alternatívu pre tých, ktorým nevyhovuje dnešná podoba pohrebníctva a hľadajú niečo iné, citlivejšie. Inšpirovali sme sa najmä prvým českým prírodným cintorínom, Lesom spomienok z Prahy, ktorého zakladateľky nám pomohli vytvoriť aj Záhradu spomienok,“ povedala Andrea pre Dobré noviny. Podľa nej má tento priestor spájať úctu k prírode a k ľuďom.
Namiesto hrobov záhrada plná kvetov a včiel
Prijať fakt, že sa s niekým musíte rozlúčiť, nie je jednoduché. Zakladatelia prírodného cintorína však veria, že táto možnosť ponúkne viac priestoru pre spracovanie zármutku. Celý proces by vyzeral trochu inak, než sme zvyknutí. „Záhrada spomienok je tvorená najmä záhonmi trvaliek a vysokých tráv, s rozptýlenými stromami a ovocnými krami. Pochovávať sa bude vôkol nich v rozložiteľných urnách,“ prezradila nám šéfka Záhrady spomienok Andrea. Bežné urny rozložiteľné nie sú, takže sa našej prírode opäť trochu uľaví.
„Na cintoríne osadíme aj včelí úľ, aby sme podporili prítomnosť opeľovačov, od ktorých sú kvetnaté záhony a ovocné stromy závislé. Z včelieho vosku neskôr plánujeme tiež vytvárať plávajúce sviečky,“ dodala.
Príroda, ktorá lieči smútok
Príroda dokonca na tomto špeciálnom cintoríne zohráva veľmi dôležitú úlohu.
„Príroda, sama o sebe liečivá a meniaca sa počas roka, môže pomôcť prijať zmeny, ktoré prichádzajú po smrti blízkeho,“ verí Andrea. Poslednú rozlúčku na tomto mieste však ťažko opísať, lebo každá môže byť celkom jedinečná a od každého závisí, akú ma o nej predstavu.„Vytvorili sme aj obradné miesto z pieskovca, na ktorého vodnej hladine sa zapaľujú sviečky a môžu sa tu uskutočňovať obrady,“ uviedla Andrea v rozhovore pre Dobré noviny. Posledné rozlúčky, ktoré by sa konali na tomto mieste, priamo pod holým nebom, by pritom mohli byť cirkevné i civilné.
Za vytvorením Záhrady spomienok bolo veľa práce. Zajtra ju však o desiatej hodine doobeda oficiálne otvoria. Pri príležitosti slávnostného otvorenia prírodného cintorína zasadia zástupca primátorky mesta Zvolen Ing. Jaroslav Stehlík a riaditeľ mimovládnej organizácie CEEV Živica Juraj Hipš pri vchode do Záhrady spomienok dva stromy, čím vytvoria bránu do tohto unikátneho miesta bez kamenných náhrobkov.