Prvá Slovenka nominovaná na juniorskú Nobelovu cenu: Nikde v zahraničí som nepočula, že sa niečo nedá alebo nemôže
Iveta Bátrnová
Iveta Bátrnová

Prvá Slovenka nominovaná na juniorskú Nobelovu cenu: Nikde v zahraničí som nepočula, že sa niečo nedá alebo nemôže

Mladá Slovenka získala nomináciu na prestížne ocenenie. Podarilo sa jej to ako prvej Slovenke vôbec. Prezradila nám, čím zaujala porotu.

Miška Omelková získala nomináciu na prestížnu cenu. — Foto: Archív MO

BRATISLAVA/DUNDEE 5. októbra - Slováci často žnú vo svete výnimočné úspechy, no doma sa o nich nevie. Michaela Omelková bola so svojím vysokoškolským výskumom dokonca nominovaná na prestížne ocenenie nazývané aj Juniorská Nobelova cena. Je pritom prvou Slovenkou, ktorej sa niečo také podarilo. Prezradila nám, ako.

Biológia ju uchvátila na škole v Banskej Bystrici

Mladá výskumníčka si svoju cestu k vede našla až postupne. Najskôr ju bavilo skôr umenie a jazyky. Vždy sa však snažila pochopiť, ako veci fungujú. „Od autíčok po krvný obeh - a nebola som spokojná, kým som na to neprišla,“ prezradila nám Miška. Jej kroky potom viedli na Francúzsko-slovenské bilinguálne gymnázium v Banskej Bystrici. „Tu ma uchvátila biológia a vymyslela som si, že v budúcnosti sa chcem venovať biomedikálnemu výskumu. Za iskričku, ktorá to všetko začala, musím poďakovať pani profesorke Ďurčovej, ktorá bola úžasnou pedagogičkou,“ zaspomínala si mladá vedkyňa.

Nominácia na prestížnu cenu

Ako sama tvrdí, vždy bola pomerne tvrdohlavá, a tak sa rozhodla odísť za svojím cieľom až do zahraničia, kde je so svojím štúdiom mimoriadne spokojná. Miška študuje na University of Dundee v Škótsku. „Nie je vo svete tak známa ako iné, staršie univerzity, no svojimi úspechmi sa im o chvíľu môže vyrovnať,“ opísala úspešná študentka Michaela.

Na univerzite sa dostala do laboratória profesorky Rochyovej a pod jej dozorom pracovala pol roka na svojom výskume, za ktorý ju nominovali na medzinárodné ocenenie Global Undergraduate Awards v kategórii prírodných vied, ako jedinú Slovenku. „Veľmi ma to teší, lebo svojím spôsobom reprezentujem Slovensko, i keď študujem v zahraničí,“ povedala Miška.

Michaelu za jej primárny výskum nominovali na prestížne ocenenie v kategórii prírodných vied.
Michaelu za jej primárny výskum nominovali na prestížne ocenenie v kategórii prírodných vied. Foto: Archív MO

Cenu udeľujú každý rok úspešným študentom posledného alebo predposledného ročníka bakalárskeho štúdia, ktorí študujú na jednej z partnerských organizácií, ktorých je tohto roku na svete už 277 v 47 krajinách. Ani veľká konkurencia však Michaele nestála v ceste k úspechu. „Keďže mojou srdcovou záležitosťou sú metabolické procesy a vplyv nutrientov na fyziológiu organizmu či bunky, rozhodla som sa skúmať, ako ovplyvňuje zvýšená koncentrácia glukózy a séra v rastovom médiu HepG2 buniek hypoxickú odpoveď,“ prezradila Michaela pre Dobré noviny.

Je to, ako keby vás niekto ponoril pod vodu

Aj niečo tak zložité si však môžete predstaviť celkom jednoducho, ako keby ste sledovali bežného pracovníka a jeho šéfa. „Kyslík je v bunke úžasne dôležitý. Pokiaľ je ho málo, tak sa zdravá bunka musí brániť snahou o zvýšenie prísunu kyslíka - tak isto, ako by ste sa vy snažili brániť, keby vás niekto ponoril pod vodu,“ vysvetlila Michaela a dodala, že bunka na to využíva signálnu kaskádu.

„Ako analógiu si môžete predstaviť administratívneho pracovníka, ktorý sa snaží doručiť odkaz hlavnému šéfovi, a ten rozdáva príkazy. Na molekulárnej úrovni tieto „príkazy“ môžeme zachytiť ako rôzne proteíny, ktorých pomerné zastúpenie sa mení. Mňa zaujímalo, či cukor alebo proteíny a rastové faktory ovplyvnia to, ako bunka „vycíti“ prítomnosť kyslíka,“ povedala v rozhovore pre Dobré noviny úspešná študentka.

Fotografia z oceňovania študentov v roku 2015 v Dundee (Michaela v strede vo fialových šatách).
Fotografia z oceňovania študentov v roku 2015 v Dundee (Michaela v strede vo fialových šatách). Foto: Archív MO

Pomoc pacientom s rakovinou?

Vo svojom výskume si Michaela zobrala na paškál jednu konkrétnu molekulu, ktorú sa rozhodla dôkladne preskúmať. „Predmetom mojej štúdie bola molekula FAM60A, ktorá môže byť považovaná za vhodný cieľ nových liečiv proti kolorektálnej rakovine,“ povedala Michaela. „Záverom mojej štúdie bolo, že glukóza ovplyvňuje dostupnosť FAM60A v bunke, a tým pádom nepriamo aj schopnosť odpovede na hypoxiu,“ uviedla pre Dobré noviny.

Je predbežné robiť nejaké unáhlené závery, výskum však mal svoj význam. „Zatiaľ to ponúklo nové poznatky o procesoch, ktoré sú nesmierne dôležitými hráčmi pri rakovine a diabetických komplikáciách. Ja som však len popísala, čo sa deje v skúmavke, v bunkách, ktoré sú síce ľudské, no sú pestované v laboratóriu,“ prezradila Michaela, ktorá svoj primárny výskum označuje ešte len za odrazový mostík a kvapku v mori. Podľa nej ešte vyžaduje enormné množstvo práce, aby sa dalo povedať, či ho možno využiť na terapeutické ciele pre pacientov. „No určite prispel svojou malou troškou k pochopeniu vyššie uvedených procesov,“ dodala.

Po 4-ročnom bakalárskom štúdiu pokračuje Miška na doktorandskom stupni štúdia.
Po 4-ročnom bakalárskom štúdiu pokračuje Miška na doktorandskom stupni štúdia. Foto: Archív MO

Úspech ju mimoriadne potešil

„Mám za sebou viacero úspechov, no tento ma špeciálne potešil. Je to veľmi príjemné obstáť v konkurencii zo škôl, akými sú Princeton, Cambridge, Harvard, MIT alebo Karolinska. Z osobného a profesionálneho hľadiska je to určite veľká motivácia a skúsenosť,“ vyjadrila sa Michaela. K úspechu jej však určite pomohli aj cenné vedomosti získané napríklad v rámci polročného štúdia na Singapurskej National University of Singapore, ktorá je top univerzitou v Ázii.

Výskumu sa nevzdáva

A čo bude s Miškou ďalej? „Po ukončení bakalára som nastúpila na doktorandské štúdium molekulárnej biológie, takže výskumu sa ani zďaleka nevzdávam!“ prezradila. Hoci to nie je časté, nastúpiť na doktorandské štúdium už po bakalárskom stupni štúdia, nie je to nemožné. „Možno to bude vyžadovať presun do iného mesta kvôli časti výskumu - trochu sa zas rozhliadnem a uvidím, kam ďalej.“

V zahraničí nepočula, že by sa niečo nedalo

A ako Michaela vníma štúdium v zahraničí v porovnaní so Slovenskom? Úlohou univerzít je podľa nej poskytnúť študentom možnosť a priestor - v tom je podľa jej názoru rozdiel medzi Slovenskom a zahraničnými inštitúciami, kde mala možnosť pôsobiť. „Nepochybujem, že na Slovensku máme aj vynikajúcich študentov, aj vynikajúcich pedagógov, no prístup je úplne iný. Za 4 roky v zahraničí som nepočula, že by sa niečo nedalo alebo že by som niečo nemohla - a to som typ študenta, ktorý pravidelne príde s nejakým „výborným“ nápadom. Je pre mňa smutné, že na niektorých slovenských univerzitách to tak celkom nefunguje,“ povedala Michaela.

Michaela si štúdium v zahraničných krajinách pochvaľuje.
Michaela si štúdium v zahraničných krajinách pochvaľuje. Foto: Archív MO

Aj úspech Mišky Omelkovej možno slovenské univerzity k niečomu inšpiruje. I ona sama dúfa, že v nadchádzajúcich rokoch by sa aj niektoré zo slovenských škôl mohli zapojiť napríklad aj do súťaže Undergraduate Awards a ukázať, koho doma máme. Podľa nej je najvyšší čas začať aktívne podporovať študentov, školstvo a výskum. „Rozumiem, že otázka financií v našom školstve je veľmi ťažká, preto by možno bolo vhodné začať zmenou prístupu. Podpora tiež neznamená, že vám niečo dajú na zlatom podnose. Ide skôr o ochotu konzultovať otázky, diskutovať, podnietiť študenta ku konštruktívnej kritike samého seba aj ostatných, a otvorenosť k potrebám študenta.“ vyjadrila sa v rozhovore pre Dobré noviny.

Už ste čítali?

Slovenku vyhlásili za jednu zo 100 najvplyvnejších žien vo Švajčiarsku.…

Preraziť v zahraničí nie je jednoduché. Rodáčke z Nitry sa to však…

Prvá Slovenka nominovaná na juniorskú Nobelovu cenu: Nikde v…

Mladá Slovenka získala nomináciu na prestížne ocenenie. Podarilo…

Nitrania nesmelo ponúkli svoje farmárske čipsy obchodnému reťazcu.…

Poctivá práca prináša ovocie. Zemiakové lupienky od malej…

Policajti chceli zastaviť cestného piráta. Stačil jediný pohľad…

Policajti z Trenčína zaregistrovali auto, ktoré si to šinulo cez Trenčín…