Dobré noviny
Odborníci rokujú v Bratislave o boji proti rasovej diskriminácii
TASR
TASR

Odborníci rokujú v Bratislave o boji proti rasovej diskriminácii

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: TASR/AP

Európska komisia proti rasizmu a intolerancii Rady Európy našla medzery pri uplatňovaní antidiskriminačného zákona aj pri implementácii programu pre integráciu Rómov.

Bratislava 28. septembra (TASR) – Snaha Slovenska bojovať proti rasovej diskriminácii a intolerancii má aj naďalej medzery. Odporúčania expertov z Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii Rady Európy (ECRI) z roku 2014 sú v značnej miere platné i v súčasnosti. Na tom, že za tri roky nenastal v tejto oblasti výraznejší posun, sa zhodli viacerí účastníci dnešného okrúhleho stola v Bratislave, ktorý zorganizovalo ECRI Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP).

Cieľom podujatia je hľadať spôsoby, ako zaistiť, aby sa uplatnili odporúčania odborníkov z Rady Európy. V ostatnej správe z roku 2014 vyjadrilo ECRI obavy z viacerých oblastí. Našlo medzery v trestnoprávnej legislatíve týkajúcej sa rasovo motivovaných trestných činov, pri uplatňovaní antidiskriminačného zákona, v nedostatočne fungovaní SNSĽP či pri implementácii programu pre integráciu Rómov.

Predseda ECRI Christian Ahlund dnes účastníkom okrúhleho stola vysvetlil, že tieto pripomienky by nemali byť vnímané ako kritika alebo rozsudok, ale ako odporúčania, pri ktorých Rada Európy dúfa, že ich jej členské štáty budú akceptovať. Podľa Ahlunda niektoré problémy pretrvávajú na Slovensku naďalej. Ako príklad menoval populizmus a antidiskriminačnú rétoriku politikov. „Žiaľ, populistická vlna, ktorá zasiahla Európu, sa nevyhla ani vašej krajine,“ uviedol predseda ECRI.

„Závery posledného riportu sú úplne platné aj dnes, a treba povedať, že z rôznych dôvodov Slovenská republiky na väčšinu z nich nereagovala a nesnažila sa o nápravu,“ skonštatoval pre TASR člen ECRI za Slovensko Michal Vašečka.

Otázka ľudských práv podľa neho nie je naďalej top témou politikov, navyše sa v uplynulom období agenda sťahovala z ministerstva zahraničných vecí na ministerstvo spravodlivosti. Iné oblasti, kde sú odporúčania ECRI ľahko splniteľné, nemali na svojho „vlastníka“, podotkol Vašečka. „Dá sa predpokladať, že to sa teraz zmení. Je istý konsenzus medzi ľuďmi z ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, že mnohé z tých tém sa dajú posunúť pomerne veľmi ľahko dopredu,“ vyjadril nádej, že hodnotiaca správa v roku 2019 bude pozitívna.

Najväčšie problémy správa ECRI skonštatovala v otázkach inklúzie rómskej a LGBTI komunity. Expertka Ülle Madise vysvetlila, že na Slovensku našla pred troma rokmi skvelú infraštruktúru na boj proti rasovej diskriminácii. „Milióny eur šli na tieto programy, ale tieto programy mali len malý účinok. Sme zvedaví, čo sa zmenilo,“ uviedla Madise účastníkom okrúhleho stola.

„Súhlasím, vytknuté veci sú stále aktuálne,“ pripustil Vladimír Horváth z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. „Zároveň ale platí, že splnomocnenec vlády adresuje presne tie odporúčania. Robíme opatrenia, aby bol zlepšený prístup k vzdelaniu, projekty ako sú miestne občianske poriadkové služby, hovoríme, že má byť od piatich rokov povinná predškolský výchova, alebo že treba zjednodušiť podmienky pre prácu terénnych sociálnych pracovníkov,“ menoval.

Boj proti rasovej diskriminácii a intolerancii a s tým spojený boj s radikalizmom a extrémizmom je prioritou vlády SR, uistila štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Mária Kolíková. „Extrémne postoje dnes prestávajú byť doménou len okrajových častí spoločnosti, stávajú sa súčasťou prakticky každej verejnej diskusie,“ pomenovala situáciu. „Trúfnem si povedať, že po prvotnom šoku, keď sa extrémisti neočakávane objavili v parlamente sa ľady na Slovensku pohli,“ doplnila Kolíková, podľa ktorej dnes oveľa tvrdšie reaguje štát a aktívna je i občianska spoločnosť.

ECRI odporučila v svojej správe Slovensku prijatie zákonných zmien pre boj proti rasizmu a rasovej diskriminácii, prijatie novej legislatívy reformujúcej SNSĽP, zavedenie mechanizmu zberu dát o nenávistných prejavoch, prijatie legislatívy zakazujúcej politické strany otvorene hlásajúce porušovanie ľudských práv či ratifikáciu dodatkového protokolu k dohovoru o kyberšikane. Tiež povzbudila médiá na zabezpečenie lepšieho dodržiavania ich etických štandardov.

Už ste čítali?