Dobré noviny
Remorkér Šturec z 30. rokov by sa mohol premeniť na múzeum
TASR
TASR

Remorkér Šturec z 30. rokov by sa mohol premeniť na múzeum

Na snímke remorkér Šturec
Na snímke remorkér Šturec — Foto: stm-ke.sk

Túto jedinú loď z 30. rokov na Slovensku získalo Múzeum dopravy v Bratislave pred piatimi rokmi a postupne sa ju snaží obnoviť.

Bratislava 21. septembra (TASR) - Približne do troch rokov by mohol byť remorkér Šturec z 30. rokov premenený na lodné múzeum. Na jeho obnove v súčasnosti pracuje Múzeum dopravy, ktoré je pobočkou Slovenského technického múzea.

Túto jedinú loď z 30. rokov na Slovensku získalo múzeum pred piatimi rokmi a postupne sa ho snaží obnoviť. "Má tú zvláštnosť, že má nitovaný trup. Teraz sa už lode zvárajú," opísal riaditeľ Múzea dopravy Ernest Huska na dnešnom Fóre Dunajského fondu. Takýmto spôsobom sa podľa jeho slov napríklad robil aj Titanic.

Remorkér je z roku 1937, vznikol ako tanková loď a pôvodne niesol názov Štúr. Slúžil na prevoz ropy a iných kvapalných nákladov. V roku 1944 však dostal pri bombardovaní rafinérie Apollo zásah a potopil sa. Po skončení vojny ho vylovili, skrátili o niekoľko metrov a prerobili na vlečný remorkér s novým názvom Šturec. Používal sa na ťahanie prívesov na lodiach až do 80. rokov.

V súčasnosti je remorkér umiestnený na historickom lodnom výťahu v Zimnom prístave v Bratislave, kde sa postupne obnovuje. Pre návštevníkov sa sprístupňuje raz do roka.

Po obnove by bolo podľa Husku dobré, keby bol remorkér umiestnený tak, aby bol vytiahnutý z vody a pod strechou, aby naň nepršalo. Von z vody by mal byť hlavne kvôli trupu lode, aby ho návštevníci videli. "Boli by sme radi, keby sa ľudia dostali pod loď a videli krivky lode, vrtuľu, kormidlá, nitovanie. Keby bola loď vo vode, to najzaujímavejšie z trupu by ľudia nevideli," doplnil Huska.

Podľa neho by obnova lode mala potrvať ešte niekoľko rokov. "Do troch rokov by sa to dalo stihnúť, ale nevieme, aká bude ekonomická situácia," odhadol Huska. Všetko totiž záleží od financií na obnovu lode. V súčasnosti sa z 85 - 90 % platí z rozpočtu ministerstva kultúry. Zvyšok sa pokrýva zo súkromných zdrojov či z grantov a darov.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?