Muž súrne potreboval pomoc. Stačil jediný pohľad do očí okoloidúceho a zmenil sa život im obom
Jeden pohľad niekedy dokáže povedať o človeku viac, ako tisíce slov.
RICHMOND 24. septembra - Dnes je pre nás samozrejmosťou cestovať všade autom, vlakom, autobusom či nanajvýš metrom. V minulosti však bolo bežné, že ľudia prekonávali rôzne vzdialenosti na koňoch.
Uzimený muž čakal na pomoc
Istý starší muž sa v tom čase ocitol na brehu rieky v severnej Virgínii a potreboval sa dostať na druhú stranu. Nemal však ani koňa, ktorý by ho tam preniesol na svojom chrbte, ani plavidlo a iná cesta tam jednoducho nebola. Počasie nebolo nijako zvlášť prívetivé a od chladného vetra už mal telo celkom skrehnuté. Keď začul približujúci sa zvuk konských kopýt, s nádejou pozeral na jazdcov.
Odvážil sa prihovoriť iba jednému mužovi
Zoslabnutý starý muž však sedel na svojom mieste a muži na koňoch okolo neho prešli, ako keby tam ani nebol. Prihovoril sa až poslednému jazdcovi, ktorý mu venoval svoj pohľad. Keď ho požiadal o to, či by mu pomohol dostať sa na druhý breh, bez váhania súhlasil.
Keď jazdec videl, že uzimený starý muž nemá dosť síl, pomohol mu vysadnúť na koňa a prebrodil s ním nielen rieku, ale doviedol ho až domov, hoci to pre neho bola niekoľko kilometrov dlhá zachádzka. Celý čas mu však nedala pokoj jedna vec, a na konci sa na ňu starčeka opýtal. Bol zvedavý, prečo nechal všetkých mužov prejsť okolo seba bez toho, aby sa ich pokúsil požiadať o pomoc, a spoľahol sa až na posledného z nich.
Stačil jeden pohľad do očí
Starý muž však presne vedel, z akého dôvodu riskoval a prečo oslovil až jeho. „Pozeral som sa do očí aj ostatným jazdcom a vycítil som, že pre mňa nemajú pochopenie,“ povedal muž, ktorý v živote nazbieral už mnoho skúseností, a tak vedel, že by týchto mužov prosil zbytočne. „Ale keď som sa pozrel do očí vám, videl som tam súcit a láskavosť,“ dodal.
To muža na koni zarazilo, no potešilo zároveň. Za tieto slová bol však starému mužovi veľmi vďačný a nikdy na ne nezabudol. „Kiežby som mal vždy dostatok času na to, aby som ľuďom v núdzi ponúkol pomocnú ruku,“ povedal a rozlúčil sa s mužom, ktorý nemal ani poňatia o tom, že sa práve rozprával s Thomasom Jeffersonom, ktorého dnes poznáme z dejín ako jedného z bývalých prezidentov Spojených štátov amerických.
Starý príbeh spísal vo svojej knihe The Sower´s Seeds Brian Cavanaugh a hoci rozpráva o dávnej minulosti, má nám čo povedať aj dnes. Pripomína nám, že súcit a láskavosť má miesto v živote každého, či je obyčajným alebo vysoko postaveným človekom.
