Sysle sa potrebovali pobrať na zimný spánok, dobrovoľníci im prišli vyčistiť plochu a pripraviť tie najlepšie podmienky
Sysľom sa na Slovensku konečne opäť darí. Lenže aj tieto zvieratká sa už pomaly potrebujú uložiť na zimný spánok. Na to im vytvorili priam ideálne podmienky ľudia, ktorí sa počas tohto aj minulého mesiaca pustili do tvrdej práce.
REVÚCA 19. septembra - Najväčšia hustota sysľa pasienkového na Slovensku je v Národnom parku Muránska planina. Sysľom sa tu darí, preto potrebujú stále viac priestoru. Aby sa však ich počet mohol naďalej zvyšovať, bolo potrebné rozšíriť plochu pasienkov, ktoré obľubujú. Úprava plôch im má zabezpečiť aj výborné podmienky na to, aby sa mohli nerušene uložiť na zimný spánok. Tá sa uskutočnila formou dobrovoľníckych prác.
Viac priestoru - viac rodín
Stredne veľký hlodavec, ktorý žije v kolóniách na suchých lúkach a pasienkoch, bol pred niekoľkými desiatkami rokov súčasťou fauny Muránskej planiny a jej okolia. „Tvoril dôležitú zložku potravy veľkých druhov dravcov – orla kráľovského a sokola rároha. Tak, ako na mnohých miestach na Slovensku, aj na Muráni syseľ takmer vyhynul, približne v 70. rokoch 20. storočia,“ informovala Denisa Löbbová z Ochrany dravcov na Slovensku.
Ich návrat sa nakoniec podaril, pri tom však pomáhajú nielen Správa Národného parku Muránska planina či organizácia Ochrana dravcov na Slovensku, ale aj nadšenci. Teraz sa sysľom najviac darí v lokalite Biele vody, no v súvislosti s tým netreba zaspať na vavrínoch.
Do pomocných prác sa preto zapojili aj firemní dobrovoľníci. Dokopy 25 ľudí z rôznych miest Slovenska počas troch víkendov v auguste a septembri pomohlo pre syslie rodiny vytvoriť ešte viac vhodného priestoru. „Sysle sa teraz môžu pokojne uložiť na zimný spánok s vedomím, že po prebudení budú mať viac priestoru pre zakladanie nových rodín,“ konštatoval Ervín Hapl z Ochrany dravcov na Slovensku.
„S dobrovoľníkmi sme kosili, hrabali a sušili seno. Obnova biotopu sysľa pasienkového prebiehala aj čistením pasienku od náletových drevín. Husté kroviny hlohov a trniek sme preriedili, aby boli priechodné pre pasúci sa dobytok či ovce. Ponechali sme staršie solitérne hlohy, ktoré na jar krásne zakvitnú a budú bohatým zdrojom peľu pre včely, ďalej aj borievky, drienky, čerešne, liesky, duby, bresty a jablone. Vypílené kroviny pomáhali zlikvidovať i somáriky, ktoré sa tu pasú a ohryzom drevín si obrusujú zuby. Čistením sa odkryla remízka so starými dubmi, bukmi a čerešňami, pod ktoré sa bude môcť dobytok skryť do tieňa v horúcich letných dňoch,“ priblížil Hapl.
