Dobré noviny
Na rakúskom zámku Eckartsau neďaleko Bratislavy bude znieť hudba
TASR
TASR

Na rakúskom zámku Eckartsau neďaleko Bratislavy bude znieť hudba

Zámok Eckartsau v Rakúsku.
Zámok Eckartsau v Rakúsku. — Foto: Wikipedia

Prvý koncert sa uskutoční v piatok 15. septembra, v čase slovenského štátneho sviatku o 11.30 h pod názvom Benátsky barokový koncert aj s účasťou slovenských interpretov.

Bratislava 14. septembra (TASR) – Rakúsky zámok Eckartsau neďaleko Bratislavy bude v nadchádzajúcich dňoch dejiskom koncertov. Prvý sa uskutoční v piatok 15. septembra, v čase slovenského štátneho sviatku o 11.30 h pod názvom Benátsky barokový koncert aj s účasťou slovenských interpretov.

"Sinfonietta dell' Arte a Bratislava Vocal Consort vás hudobne unesú do Benátok neskorého baroka. Na programe sú dve hudobné perly: spracovanie žalmu 110 Dixit dominus od Georga Friedricha Händla a Gloria skladateľa Antonia Vivaldiho. Koncert iného druhu s názvom Ručiace jelene si možno vypočuť v rámci zámockej exkurzie 15. a 17. septembra o 18. h," uviedla pre TASR tamojšia sprievodkyňa Katharina Helmreich.

Bývalý cisársky poľovnícky zámok v národnom parku Dunajské luhy je aj dokumentom zániku najstaršieho vládnuceho rodu v Európe – Habsburgovcov. Tí z neho odišli do exilu, keď po 600 rokoch skončila rakúsko-uhorská monarchia.

Korene zámku siahajú do 12. storočia. Stredoveký kamenný vodný mlyn sa v 18. storočí zmenil na elegantný barokový zámok. V pôvodnej prírode poskytoval luxus, súkromie aj oddych. Majiteľ, ríšsky gróf Kinský, zámok prestaval a využíval ako poľovné sídlo, čo potvrdzujú tematické maľby. Vzácnosťou je stropná freska od viedenského maliara Daniela Grana s bohyňou lovu Dianou. Táto jemná maľba patrí medzi vrcholné diela barokového maliarstva. Nad krbmi sú veľké portréty otca a matky Márie Terézie, ktorá od Kinských zámok kúpila, ale nebývala v ňom. Po jej smrti zámok chátral.

Koncom 19. storočia ho obýval knieža František Ferdinand. Trofeje zveriny, fotografie z poľovačiek i chodba zbraní potvrdzujú jeho poľovnícku lásku. Druhou láskou bol jeho vzťah k Žofii Chotekovej. Vládnuci viedenský dvor ju neakceptoval, lebo vraj nebola na dostatočne vysokej spoločenskej úrovni. Preto sa rodina nezúčastňovala honosných slávnosti a utiahla na toto odľahlé miesto.

Cisár František Jozef vládol 68 rokov, napriek trom synom mal problém s nasledovníkom. Po sarajevskom atentáte na Františka Ferdinanda sa začala prvá svetová vojna aj koniec monarchie. Podľa habsburského zákona vo Viedni bol Karol František Jozef vymenovaný za rakúskeho cisára ako Karol I. a na žiadosť Uhorska v Budapešti korunovaný za kráľa Uhorska ako Karol IV. Keď Rakúsko so spojencami prehrali vojnu, Karol s rodinou sa utiahol na zámok Eckartsau. Tam sa 13. november 1918 stal osudovým dňom pre monarchiu, keď Karol potvrdil posledný štátny dokument - odstúpenie z vlády v Uhorsku. Tento aj ďalšie dokumenty z posledných chvíľ sú v zámockej jedálni.

Okrem prehliadky pôvodného zariadenia s niekoľkými progresívnymi raritami bývania (vykachličkovaná vaňa so schodmi a sprchou, elektrina, toaleta so splachovaním) či používanými predmetmi má návštevník k dispozícii niekoľko výstav aj textové informácie v slovenčine.

Počas druhej svetovej vojny boli v zámku sovietske vojská. V roku 2007 prešiel objekt veľkou renováciou a je prístupný verejnosti.

Už ste čítali?