Lekári povedali matke, že jej dieťa bude žiť len pár dní. Po 14 rokoch je žijúcim zázrakom

TORONTO 15. septembra - Keď sa narodila Kenadie Jourdin-Bromleyová, vážila iba niečo málo cez jeden kilogram a merala sotva 28 centimetrov. Jej narodenie sprevádzali viaceré komplikácie a lekári jej nedávali šancu žiť dlhšie, ako pár dní. Malá bojovníčka však všetkých presvedčila, že to dokáže.

Malá bojovníčka

Situácia, ktorú pred rokmi lekári vykresľovali jej mame Brianne, bola mimoriadne vážna. Dieťatko sa narodilo s ochorením, ktoré sa vyznačuje trpasličím vzrastom (tzv. dwarfizmus, pozn. red.), kvôli čomu bolo také maličké. Odborníci však prišli na to, že mu okrem toho chýba časť mozgu a predpokladali, že utrpelo aj nejakými poškodeniami mozgu. Rodičia preto mali hlavu v smútku a mysleli si, že oň čoskoro prídu.

Zdravotnícky personál si drobné dievčatko veľmi obľúbil a dokonca si získalo prezývku „Palculienka“ podľa známej rozprávky a čoraz viac dávalo všetkým najavo, že prežije. Celé roky vzdorovalo negatívnym predpovediam lekárov a dnes je medicínskym zázrakom. Ako uviedla televízia Barcroft, v 12-tich rokoch Kenadie merala síce iba necelý jeden meter a vážila toľko, ako dvojročné dieťa, úspechom však bolo to, že žila. A hoci je ešte aj dnes 14-ročná Kenadie nízkeho vzrastu a od svojich rovesníkov sa líši, žije normálnym životom a dokonca zaujala natoľko, že si vo svojom mladom veku vyskúšala aj to, aké to je stáť pred filmovou kamerou.

Rodičia ďakujú za každý jeden deň

Rodičia sa však o svoju krehkú dcérku stále obávajú, pretože ľudia s touto formou trpasličieho vzrastu sa často nedožívajú viac ako svojich 20 rokov. Je to hlavne kvôli oslabenému imunitnému systému a výrazne slabším kostiam. Každý deň však berú ako veľký dar a sú vďační za všetok čas, ktorí môžu stráviť so svojou dcérou. Pritom istotne veria, že toto šťastné obdobie bude trvať čo najdlhšie.

Učitelia ju obdivujú

Dnes Kenadie chodí do školy, pláva a dokonca aj hráva hokej. A hoci musí mať v škole nejaké úľavy, pretože jej psychika nefunguje presne tak ako jej spolužiakom, učitelia obzvlášť obdivujú jej empatiu a šťastie, ktoré sa jej zračí v tvári. Aj v jej prípade sa zase potvrdzuje, že tí, ktorí to majú v živote najťažšie, dokážu byť najviac vďační za všetko, čo majú, a najviac sa dokážu radovať zo života.