Slovenka žije tak šetrne, že smetiarom stačí brať jej smetný kôš raz za tri mesiace
Radka Turoňová
Radka Turoňová

Slovenka žije tak šetrne, že smetiarom stačí brať jej smetný kôš raz za tri mesiace

Množstvo odpadu, ktoré ľudia každý deň vyprodukujú, je obrovským problémom pre našu planétu. Kým niektorí ten problém vidieť nechcú, iní už zaviedli do svojho života efektívny spôsob redukcie odpadu.

Petra Slezáková sa snaží odpad redukovať čo najviac, ako sa dá. — Foto: Zero Waste Slovakia, koláž DN

BRATISLAVA 6. septembra - V mnohých krajinách, a Slovensko nie je až takou výnimkou, sa ľudia stále len učia, ako správne triediť či recyklovať odpad. No aj ľudia, ktorí odpad poctivo separujú, stále nerobia toho pre životné prostredie dosť. „Mne z toho teda vychádza, že jediným udržateľným spôsobom je redukcia odpadu. Jednoducho zabránenie jeho vzniku. Ak nevznikne, tak ho netreba recyklovať, spaľovať či večne skladovať na skládke,“ tvrdí Petra Slezáková, zakladateľka blogu Zero Waste Slovakia. Nám o tom, ako môže k redukcii odpadu pomôcť každý občan a od čoho treba začať, porozprávala viac.

Kedy ste sa rozhodli, že sa chcete priblížiť k nulovému produkovaniu odpadu? Čo vás k tomu inšpirovalo?

Nebola som vždy taký environmentálny nadšenec. Bola som priemerná žena, ktorá sa síce snažila zdravo žiť, ale mojím jediným merítkom bolo zdravie mojej rodiny. Zdravím mojej planéty som sa nijak špeciálne nezaoberala. Áno, recyklovala som papier, plasty a sklo. A myslela som si, že to stačí. Jedného dňa som pri bezcieľnom surfovaní po internete natrafila na krátky dokumentárny film z dielne Story of Stuff, ktorý hovorí o súčasných problémoch konzumnej spoločnosti a jej environmentálnom dopade tak polopatisticky, až ma tak trošku vydesil. Začala som si k tej téme hľadať informácie na Google, aby som sa dozvedela viac detailov a vtedy som narazila na pojem Zero Waste. Nuž a po vzhliadnutí inšpiratívnej prednášky Bei Johnsonovej (kráľovnej Zero Waste) už nebolo cesty späť (úsmev). To bolo na jar 2016.

Bea Johnsonová (na snímke) je pre Petru veľkým vzorom.
Bea Johnsonová (na snímke) je pre Petru veľkým vzorom. Foto: Facebook/Zero Waste Home

Koľko odpadu mesačne vyprodukujete vy a ako vyzerá váš bežný nákup?

Na skládku (teda do spaľovne) posielam ročne približne 7 - 8 kilogramu odpadu. Smeti vynášam tak raz za tri mesiace, okrem bioodpadu, samozrejme. Čo sa týka nakupovania, tak najčastejšie nakupujem na trhu zeleninu a ovocie, samozrejme, s vlastnými taškami a vrecúškami. Keďže sme vegetariáni, tak veľkú časť našej stravy tvoria rôzne strukoviny, obiloviny a semienka či orechy. Tie nakupujem na váhu do vlastných nádob. Občas zájdem do farmárskeho obchodu po bryndzu či tvaroh alebo si kúpim syr na pulte v supermarkete, všetko na váhu, do vlastnej nádoby.

Na svojom blogu uvádzate, že si stačí osvojiť pár základných pravidiel, aby ľudia redukovali množstvo odpadu. Môžete prezradiť, čím môže bežný človek začať ešte dnes? Napríklad v istom obchodnom reťazci je potrebné zeleninu a ovocie vážiť, takže mnohí ju dávajú do mikroténového vrecka, aby naň mohli nalepiť nálepku s cenou. Ako sa dá vyriešiť napríklad tento problém?

Áno, ja som tiež začínala pomalými krokmi. Nosila som si na nákupy do supermarketu vlastnú plátenú tašku a sieťované vrecúška na zeleninu a pečivo. Mimochodom, tie sa dajú už bežne kúpiť v internetových obchodoch alebo si ich môžete doma ušiť napríklad zo starej záclony. Zároveň som vyhlásila vojnu PET fľašiam a odvtedy som už pila iba vodu z kohútika z vlastnej sklenenej alebo nerezovej fľaše. Keď sa mi niekde po ceste voda minula, tak som si jednoducho nechala načapovať v najbližšej kaviarni za úsmev. Postupne som v Bratislave objavovala možnosti nákupu potravín na váhu, mlieko som brala do vlastnej fľaše z mliekomatu. Potom som si začala čapovať drogériu a nakoniec som urobila hurikán vo svojej osobnej hygiene. A, samozrejme, začala som kompostovať. O pár týždňov som tak náš odpad zredukovala približne o 60 až 70 percent.

Čapovanú drogériu dostať aj na Slovensku. Na snímke čapovanie tekutého mydla na ruky v drogérii Ecoterra v Trnave.
Čapovanú drogériu dostať aj na Slovensku. Na snímke čapovanie tekutého mydla na ruky v drogérii Ecoterra v Trnave. Foto: adn

Ako môžu ľudia kompostovať odpad, ak napríklad bývajú v bytoch v činžiaku, kde nemajú dostatok priestoru?

Možností je hneď niekoľko. Môžete sa spojiť so svojimi susedmi a vytvoriť si komunitné kompostovisko vedľa bytovky - toto je aj môj prípad. Druhou možnosťou je zbierať si bioodpad v nádobke. V zime ju môžete mať na balkóne, v lete v mrazničke a po naplnení ju odniesť niekomu, kto má kompostér, alebo do miestnej komunitnej záhrady či jednoducho zakopať niekde v lese. Tretia možnosť je vermikompostér, ktorý môžete mať buď priamo v byte, alebo napríklad v pivnici. Môžete si ho sami vyrobiť za pár eur alebo investovať do pekných dizajnových verzií.

Má naša krajina, respektíve jej obyvatelia šancu priblížiť sa k efektívnej redukcii odpadu? Povedomie by sa totiž malo šíriť aj v malých mestách, kde možno ľudia nemajú toľko informácií...

Ja som v tomto veľký optimista. Podľa mňa práve nastalo to obdobie, keď sa aj Slováci začínajú viac zamýšľať nad tým, čo kupujú, kde a za akých podmienok to bolo vyrobené a aký dopad na životné prostredie ten výrobok bude mať po ukončení svojho životného cyklu. Som veľmi rada, že sa čoraz viac o týchto témach píše aj v mainstreamových médiach a organizujú sa rôzne eko-festivaly a prednášky na tieto témy. Samozrejme, šírenie osvety je veľmi dôležitou súčasťou tohto procesu.

Každý z nás môže znížiť produkciu odpadu nakupovaním do vlastných tašiek a nádob.
Každý z nás môže znížiť produkciu odpadu nakupovaním do vlastných tašiek a nádob. Foto: Zero Waste Slovakia

Dúfam, že v blízkej budúcnosti sa nám podarí rozbehnúť aj projekt prednášok na túto tému pre základné školy. Ukázať deťom možnosti života bez odpadu je veľmi dôležité, pretože práve ony budú formovať našu spoločnosť o pár rokov. Našťastie, už aj teraz máme na Slovensku veľmi veľa šikovných mladých ľudí, ktorým životné prostredie nie je ľahostajné a prichádzajú s inovatívnymi ekologickými alternatívami ako napríklad prírodná kozmetika v kompostovateľných obaloch, drevené zubné kefky či spodné prádlo z biobavlny.

Päť jednoduchých pravidiel

Petra Slezáková vedie životný štýl, ktorým sa snaží chrániť životné prostredie. Podľa nej nemusí byť snaha prispieť k redukcii odpadu až taká náročná. Ako uvádza na svojom blogu, stačí si osvojiť päť základných pravidiel - odmietnuť, čo nepotrebujete; zredukovať, čo skutočne potrebujete; znovu použiť a opraviť; zrecyklovať to, čoho sa nemôžete zrieknuť, zredukovať to alebo znovu použiť; skompostovať zvyšok.

K Britke chodia smetiari raz za dva roky

Foto: SWNS

Úspech Slovenky Petry na ceste k nulovej produkcii odpadu je chvályhodný. Britka Cate Codyová však zašla ešte oveľa ďalej. Smetiari k nej chodia len raz za dva roky! Cate nekupuje ani zeleninu či ovocie, všetko si poctivo dopestuje. Okrem toho si vyrába i vlastnú zubnú pastu či deodorant, informoval portál Mirror. Ak predsa len kúpi niečo, čo má obal, napríklad vajíčka či džem, prázdne obaly alebo poháre daruje priateľom na ďalšie použitie. „Som normálna osoba, ktorá sa naozaj stará o životné prostredie,“ opísala sa skromne šetrná mamička.

Už ste čítali?

Nitrania nesmelo ponúkli svoje farmárske čipsy obchodnému reťazcu.…

Poctivá práca prináša ovocie. Zemiakové lupienky od malej…

Policajti chceli zastaviť cestného piráta. Stačil jediný pohľad…

Policajti z Trenčína zaregistrovali auto, ktoré si to šinulo cez Trenčín…

Zomrel sovietsky hrdina, ktorý zachránil svet pred jadrovou…

Svet vzdáva hold hrdinovi, o ktorom dlhé roky nikto nevedel. Vďaka jeho rozhodnutiu…

Slovák dokáže vyrobiť topánky, ktoré vydržia celý život. V obchodoch…

Obchody sú síce plné najrôznejších topánok…