Matka to so synom nevzdala: Hoci hovorili, že má nízku inteligenciu, dotiahol to až na Harvard
Príbeh tejto mamy a jej syna môže byť inšpiráciou pre všetkých ľudí. Je ukážkou toho, že keď sa človek nevzdáva a vytrvalo sa o niečo snaží, prináša to svoje výsledky.
PEKING 28. augusta - Život je vždy veľký dar, nie každý však má toľko šťastia, že sa do tohto sveta narodí zdravý a plný síl. Keď sa Zou Hongyanovej narodil v roku 1988 jej vytúžený syn, komplikácie pri pôrode na ňom zanechali svoju stopu. Narodil sa s mozgovou obrnou, no keby ho lekári stretli dnes, od údivu by otvárali ústa.
Nikdy sa ho nevzdala
Lekári v provincii Chu-pej mamičku nabádali ku tomu, aby sa syna menom Ding Ding vzdala a tvrdili, že bude telesne postihnutý alebo bude mať nízku inteligenciu. Zriecť sa ho chcel aj jeho vlastný otec, ktorý si myslel, že s týmto hendikepom je chlapec odsúdený na bezcenný nešťastný život a bol mu na príťaž. Žena sa však syna nechcela vzdať za nič na svete. Opustila svojho manžela, ktorý dieťa neprijal, a začala sa oň starať sama. Keby sa vtedy rozhodla inak, svet by prišiel o jedného šikovného človeka.
Pravá materinská láska
Začiatky boli nesmierne náročné. Aby Zou dokázala uživiť svoju malú rodinu, našla si tri zamestnania. Pracovala na univerzite v meste Wu-chan, školila pracovníkov a predávala poistenie. Popri tom všetkom sa však vytrvalo venovala svojmu synovi.
Hrala sa s ním hry, ktoré podporovali jeho myslenie aj zmysly, a snažila sa trénovať jeho mozog i zručnosť. „V mnohých oblastiach boli jeho schopnosti slabé, preto som naňho bola prísna, aby na sebe usilovne pracoval, a aby dobehol to, s čím má ťažkosti,“ vyjadrila sa jeho mama pre South China Morning Post.
Starostlivá mama denne preukazovala svojmu synovi materinskú láskavosť, zároveň však od neho veľa vyžadovala, pretože chcela, aby napredoval. Dokonca sa jej podarilo naučiť ho používať paličky na jedenie, ktoré sú v ázijských krajinách také populárne. „Nechcela som, aby sa musel za svoje fyzické problémy hanbiť,“ dodala Zou, ktorá nikdy nevzdala snahu naučiť syna samostatnosti. Ich spoločné úsilie však postupne prinieslo veľkolepé výsledky, za ktoré ich oboch všetci obdivujú.
O 29 neskôr
O 29 rokov sa z chlapčeka, pre ktorého mali lekári hrozivé predpovede, stal mladý muž, ktorý je bakalárom na univerzite v Pekingu, na ktorej vyštudoval ekológiu. Najväčším úspechom však preňho je, že ho prijali na prestížnu Harvardovu univerzitu na štúdium práva. Jeho mama naňho ani nemôže byť viac hrdá. A jej syn jej za tento neuveriteľný úspech a pokrok, ktorý dosiahol, bude navždy ďakovať.
