Autá na benzín a naftu sú v nemilosti a štáty ich chcú zakázať. Nemecký senior zistil, ako ich zachrániť a ešte aj konkurovať elektromobilom
Je vôbec možné úplne skončiť s používaním spaľovacích motorov? Riešenie vraj nie je v úplnom zákaze, ale v niečom úplne inom a jednoduchšom.
Berlín 23. augusta (TASR) - Spaľovacie motory sa v posledných mesiacoch dostali do nemilosti. Hovorí sa o nich, že sú špinavé a ich splodiny zaťažujú životné prostredie. Nemecké spolkové ministerstvo pre životné prostredie pracuje na urýchlenom prechode krajiny na elektrický pohon automobilov.
Podpora z vedeckých kruhov
Nemecká kancelárka Angela Merkelová pokladá toto úsilie za správne, aj keď nijaký dátum pre skončenie výroby vozidiel so spaľovacím motorom neuvádza.
Iné štáty ho už oznámili. Vo Veľkej Británii by sa nemali predávať autá s dieselovým alebo benzínovým motorom od roku 2040. Nórsko ich chce zakázať už o osem rokov. Čína prijala rozhodnutie, že domáce automobilky majú mať z celkového predaja od nasledujúceho roku určitý podiel elektroáut. Číslo nie je ešte známe. Zákon sa bude schvaľovať na jeseň. V tlači sa objavila kvóta 8 %. V nasledujúcom roku by mala o 2 % vzrásť. A tak by to malo byť aj v roku 2020. Dokonca aj India plánuje zastaviť predaj áut s klasickým pohonom v roku 2030.
Bavorský ministerský predseda Horst Seehofer tieto zámery pokladá za nerealistické. Teraz dostal podporu z vedeckých kruhov. „Úplne scestná je diskusia o skončení používania spaľovacích motorov,“ povedal Robert Schlögl vedúci Ústavu Maxa Plancka pre chemickú energetickú konverziu. Je predstaviteľom Nemeckej akadémie pre technické vedy (Acatech).
Skôr, ako všetko zavrhneme
Schlögl chce „starú technológiu“ zachrániť. Východisko vidí v skvalitnení motorov a v optimalizovaní paliva do nich. Malo by sa pre ne namiesto benzínu a motorovej nafty vyrábať syntetické palivo.
„Skôr, ako všetko súčasné zavrhneme, mali by sme najprv preskúmať, čo vlastne chceme dosiahnuť,“ uviedol vedec.
Schlögl formuloval nasledujúce ciele: znížiť množstvo škodlivín vo výfukových plynoch áut; nastaviť ich na regeneratívne energie a dosiahnuť energetickú zmenu znížením emisií kysličníka uhličitého.
Len prechodom na elektroautá sa ciele nedosiahnu. Z klimaticko-politických príčin by dávalo zmysel, keby všetky e-autá dobíjali batérie „zelenou elektrinou“. Na svete sa to nepodarí, ani v Európe, možno v Kalifornii. Okrem toho sa veľa diskutuje o ochrane životného prostredia v súvislosti s výrobou autobatérií. Podľa vedeckých analýz by muselo auto najazdiť 80.000 km, aby malo na klímu lepší vplyv než auto s klasickým motorom. Aj elektroautá produkujú škodliviny pri brzdení a z pneumatík.
Okrem toho sa objavuje otázka, čo bude s jednou miliardou už používaných áut, ku ktorým sa každú 2,5 sekundu pridáva ďalšie. A čo bude s nákladnými autami, autobusmi, stavebnými strojmi a lietadlami, pre ktoré sa ešte veľmi dlhý čas nepodarí vyvinúť vhodné batérie.
Schlögl má inú predstavu o čistej mobilite. Riešenie by mali priniesť syntetické palivá. Takmer vôbec by sa pri ich spaľovaní v „dieselových motoroch“ neuvoľňovali mechanické čiastky a kysličník uhličitý. Rýchlo by sa stali vhodné aj pre jazdy do centier miest. A tieto pohonné látky, aj keď nie hneď, ale v nasledujúcich desaťročiach by sa mali kompletne vyrábať z obnoviteľných zdrojov energie.
