Študovala právo, no dnes je z nej najlepšia výčapníčka na Slovensku i v Čechách. Šarmantná Petra z Malaciek vyhrala prestížnu súťaž
Prečo sa vzdala právnickej kariéry a radšej čapuje pivo? Sympatická víťazka a najlepšia výčapníčka v rámci Slovenka a Česka prezradila, prečo je táto práca jej srdcovkou.
MALACKY 18. augusta - Sympatická Slovenka zo Záhoria si doniesla domov titul, aký jej môžu závidieť široko-ďaleko. Hoci sa namiesto právničky radšej stala výčapníčkou, úspech na seba nenechal dlho čakať. Šarmantná Petra Sečkárová z Malaciek ešte v roku 2016 vyhrala titul Master Bartender.
Mala byť právničkou, no zvíťazilo niečo iné
V rozhovore nám teraz Petra prezradila, čo by jej na práci výčapníčky chýbalo najviac a na ktorého zákazníka spomína najradšej. Čo si myslí o úrovni pivnej kultúry na Slovenku, kde je tento zlatistý nápoj taký obľúbený?
Ako ste sa dostali k práci výčapníčky?
Počas letnej brigády som sa zamestnala v reštaurácii, kde som doteraz. Pracujem v nej už 12 rokov a veľmi ma to baví. Právo som napokon nedokončila. Keď som študovala, rozhodovala som sa, čo budem robiť. Chvíľu som robila aj v advokátskej kancelárii a bolo to dobré ako brigáda, ale nevedela som si predstaviť, že by som opustila mojich hostí. Chýbalo by mi to. V tejto profesii som sa našla.
Čo vás motivovalo k tomu, že ste sa prihlásili do súťaže Master Bartender?
Prvýkrát, keď som šla do súťaže, som bola veľmi zvedavá, čo ma tam čaká a o čo ide. Aj napriek tomu, že som bola hodená do vody, sa mi súťaž veľmi páčila. Súťažiaci si medzi sebou odovzdávali skúsenosti, motivovali sa, podporovali, veľa som sa tam naučila. Súťaže Pilsner Urquell Master Bartender som sa zúčastnila štyrikrát, raz som sa nedostala do finále, čo ma veľmi mrzelo, svoju úlohu vtedy zohral stres. Bola som nervózna, lebo prvýkrát sa postupovalo na veľké československé finále, preto mi bolo ľúto, že som sa naň nedostala. O rok neskôr som ale vyhrala.
Ako vám výhra v súťaži pomohla v kariére, čo vám tento titul dal/vzal?
Začali ma v robote počúvať, čo sa týka piva, sanitácie a napríklad aj večerného umývania výčapu. Rešpektujú moje pokyny a uvedomujú si, že im nedávam prácu navyše. Titul mi nevzal nič, možno len čas, lebo teraz viac cestujem. Ale naopak, dal mi veľmi veľa. Veľa dobrých skúseností, priateľov, známych a kamarátov. Dostala som sa do takej výčapníckej rodiny profesionálov, a to je veľmi pekné.
Čo si myslíte o úrovni pivnej kultúry na Slovensku. Zlepšuje sa?
Pivná kultúra na Slovensku sa postupne zlepšuje. Chýbajú nám však školenia ako majú v Čechách a mali by sa opakovať častejšie, podľa toho ako sa menia zamestnanci na prevádzkach. Vyrovnať sa Čechom v pivnej kultúre sa nám asi nepodarí, lebo je to pivný národ, ale bola by som rada, keby sa nám k nim podarilo aspoň priblížiť. Určite si viac zákazníkov všíma, aké pivo dostanú a vedia ako vyzerá dobre načapované pivo. My sa snažíme zákazníkov naučiť na šnyt, hlavne tých, ktorí si pýtajú malé pivo. Šnyt ich prekvapí množstvom peny, ale tá rýchlo stúpa na pive, neklesá ako pri špinavom pohári. Niektorých sme už naň naučili, iní ho ochutnajú a povedia, že radšej zostanú pri hladinke. Máme aj zákazníkov, ktorí preferujú čochtan.
Pritiahol váš titul do prevádzky, kde pracujete, viac zákazníkov?
Samozrejme. Najradšej spomínam na jedného pána z Bratislavy, ktorý prišiel s vytlačeným článkom a chcel sa so mnou odfotiť. Prišiel na návštevu za dcérou, ktorá bola v Malackách v nemocnici, a hneď túto príležitosť využil. Bol neskutočne šťastný, že ma v reštaurácii zastihol, tak sme si dali spolu dva „šnytíky.“ Našich zákazníkov už poznám, a keď príde nejaká nová tvár, kolegyňa povie: „Tí sa určite prišli pozrieť na teba,“. Je veľmi milé, keď ma poprosia, či im môžem načapovať pivo a viem, že merali cestu za mnou, napríklad z iného mesta.
Ak by ste chceli sympatickú Petru navštíviť aj vy, vieme, kde čapuje. Aj po svojom úspechu totiž zostala verná Záhoriu a svoje výčapnícke umenie predvádza v Plzenskej reštaurácii Malacky.
