Rozdával úsmev, hoci sám nemal šťastný život. Na tohto elegána Bratislava nikdy nezabudne! Ako získal svoju prezývku?
TASR, Dobré noviny
TASR, Dobré noviny

Rozdával úsmev, hoci sám nemal šťastný život. Na tohto elegána Bratislava nikdy nezabudne! Ako získal svoju prezývku?

Stal sa nezabudnuteľnou súčasťou koloritu bratislavských uličiek a dodnes naňho ľudia spomínajú.

Schöne Náci bol roky súčasťou koloritu mesta Bratislava. — Foto: Koláž DN/pinterest/wikipedia

Bratislava 11. augusta (TASR) – Od narodenia nezabudnuteľného elegána, korzujúceho po Bratislave v čiernom fraku, žakete, v bielych rukavičkách, v čiernych lakovkách s bielymi gamašami, s cylindrom na hlave a s paličkou v ruke - Schöne Náciho, dnes uplynie 120 rokov.

Mladík z Petržalky

Ignác Lamár (známejší pod menom Schöne Náci) sa narodil 11. augusta 1897 v Engerau vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, v dnešnej bratislavskej mestskej časti Petržalka. Detstvo nemal najšťastnejšie, matka ušla od rodiny s tovarišom do Viedne, vyrastal len s otcom obuvníkom, ktorý po odchode manželky začal holdovať alkoholu.

Mladý Lamár spočiatku pomáhal otcovi v obuvníckej dielni, neskôr bol cukrárskym učňom a po otcovej smrti, keď exekútori rozpredali ich rodinný majetok, začal pracovať v divadelných dielňach ako kulisár, aby mohol splácať otcove dlhy.

Keď sa divadlo cez prvú svetovú vojnu dostalo do krízy, bol z práce prepustený, a tak sa živil pomocnými prácami: pomáhal v domácnostiach pri upratovaní, pri prášení kobercov a vynášaní uhlia. Býval v rôznych podnájmoch.

Galéria

Galéria

Splnil si detský sen

Keď objavil kufor s elegantným oblečením, ktorý jeho otcovi darovala grófka Náriová po svojom nebohom manželovi, rozhodol sa, že si splní svoj detský sen, pôjde v šľapajach starého otca, slávneho klauna Lamára a stane sa elegantným klaunom. Nacvičil si chôdzu šviháka, úslužné poklony a takto, ako šľachtic chodieval po bratislavskom korze od Michalskej brány až po Dunaj a okoloidúce dámy zdravil trojjazyčne: v slovenčine "ruky bozkávam", maďarčine "kezét csókolom" a nemčine "kuss die hande".

Socha Ignáca Lamára na Sedlárskej ulici v Bratislave.
Socha Ignáca Lamára na Sedlárskej ulici v Bratislave. Foto: wikipedia

Zároveň spieval po bratislavských dvoroch a popod domami. Stal sa súčasťou koloritu bratislavských ulíc a kaviarní, navštevoval cukrárne u Stürzera na Sedlárskej ulici, u Meyera (v jej tesnej blízkosti sa nachádza jeho socha v životnej veľkosti - od akademického sochára Juraja Meliša) pri Hlavnom námestí a Myšáka na Štúrovej ulici (kde dostával zadarmo zákusky a niekedy aj čiernu kávu).

Keď ochorel na tuberkulózu, liečil sa aj v nemocnici v bratislavských Podunajských Biskupiciach. Ignác Lamár zomrel 23. októbra 1967 vo veku 70 rokov v tuberkulóznej nemocnici v obci Lehnice, kde bol ako bezdomovec aj pochovaný.

V roku 2007 jeho telo exhumovali a telesné pozostatky previezli do Bratislavy, kde sa po takmer 40 rokoch "dočkal" pohrebu na Ondrejskom cintoríne. Tu sa s ním okrem iných rozlúčil aj kňaz Anton Srholec a bratislavská folková skupina LOJZO, ktorá mu prvý a posledný raz zaspievala pesničku Schöne Náci.

Schöne Náci.
Schöne Náci. Foto: Facebook

Schöne Náci sa stal jedným z prominentných pacientov MUDr. Imricha Sečanského, ktorý na neho spomína vo svojej knihe z roku 1997 s názvom Spomienky a vyznania lekára. V roku 1994 vyšla útla publikácia Schöne Náci a v roku 2000 aj beletrizovaný životopis Ignáca Lamára Volali ho Schöne Náci.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z BRATISLAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Slovenku vyhlásili za jednu zo 100 najvplyvnejších žien vo Švajčiarsku.…

Preraziť v zahraničí nie je jednoduché. Rodáčke z Nitry sa to však…

Prvá Slovenka nominovaná na juniorskú Nobelovu cenu: Nikde v…

Mladá Slovenka získala nomináciu na prestížne ocenenie. Podarilo…

Nitrania nesmelo ponúkli svoje farmárske čipsy obchodnému reťazcu.…

Poctivá práca prináša ovocie. Zemiakové lupienky od malej…

Policajti chceli zastaviť cestného piráta. Stačil jediný pohľad…

Policajti z Trenčína zaregistrovali auto, ktoré si to šinulo cez Trenčín…