Dobré noviny
Publicistickou špecialitou Igora Wasserbergera sa stal jazz
TASR
TASR

Publicistickou špecialitou Igora Wasserbergera sa stal jazz

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. — Foto: TASR/AP

Špecializoval sa na analýzy súčasných vývojových trendov v jazze, historiografiu slovenskej populárnej hudby a profily významných jazzových osobností, ktoré publikoval v časopise Hudobný život.

Bratislava 1. augusta (TASR) - Igor Wasserberger je poprednou osobnosťou slovenskej a českej jazzovej publicistiky a muzikológie. Hudobný teoretik, dramaturg, scenárista, hudobný kritik, saxofonista a pedagóg sa dnes dožíva 80 rokov.

Igor Wasserberger sa špecializoval na analýzy súčasných vývojových trendov v jazze, historiografiu slovenskej populárnej hudby a profily významných jazzových osobností, ktoré od konca 90. rokov 20. storočia publikoval v časopise Hudobný život.

Narodil sa 1. augusta 1937 v Bratislave. Na bratislavskej Vysokej škole pedagogickej (dnes Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave) vyštudoval odbor slovenský a maďarský jazyk. Tieto predmety a hudobnú výchovu potom vyučoval v Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Komárne a Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Bratislave.

Od 60. rokov 20. storočia sa Igor Wasserberger venoval teoretickej, kritickej a publicistickej činnosti v oblasti jazzu a modernej populárnej hudby. V rokoch 1963–1976 pracoval ako režisér ozvučenia Československej televízie (ČST) v Bratislave, kde mal na starosti výber hudby do televíznych programov. Zároveň bol od roku 1974 dramaturgom, neskôr i vedúcim dramaturgom tzv. malých hudobných žánrov v hudobnej redakcii ČST. Ako scenárista a dramaturg ČST spolupracoval na mnohých televíznych reláciách venovaných slovenskej populárnej hudbe.

Okrem iného sa podpísal pod naživo vysielanú rozhlasovú reláciu Štúdio mladých (1962–1963), v ktorej boli uvádzané popredné slovenské i české jazzové súbory.

Uznávaný hudobný teoretik bol členom rôznych festivalových a redakčných rád, komisií, porôt a zastával aj funkciu vedúceho dramaturga festivalu Bratislavská lýra.

Externe prednášal na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a na bratislavskom Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Ako hosťujúci profesor pôsobil na Hudobnej fakulte Univerzity hudby a výtvarných umení vo Viedni (Universität für Musik und Darstellende Kunst, Wien). V roku 1988 získal Wasserberger titul kandidáta vied (CSc.) v odbore Hudobná veda v Slovenskej akadémii vied (SAV) v Bratislave.

Zakladateľským počinom pre slovenskú lexikografiu ako aj významným príspevkom k československej jazzovej teórii a historiografii sa stal Jazzový slovník (1966), ktorý vznikol z Wasserbergerovej iniciatívy a s jeho značným autorským vkladom, uvádzajú zdroje. Tento počin viedol k myšlienke vytvoriť rozsiahlejšiu encyklopedickú prácu, na ktorej vzniku sa potom Igor Wasserberger ako jeden z redaktorov - editorov a hlavných autorov podieľal. Ide o dielo: Antonín Matzner, Ivan Poledňák, Igor Wasserberger a kol.: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby, 1980–1990. Prispel aj do šesťzväzkovej publikácie Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982). V spolupráci s Antonínom Matznerom napísal Wasserberger publikáciu Hrá džez (1968) ako aj dielo Jazzové profily (1969). Inštruktívnejšie poňatú prácu Základy džezovej interpretácie (1972, 1979) zostavil s Igorom Horváthom. Dielo Fenomény súčasného jazzu (2003) z pera Igora Wasserbergera prináša pohľad na súčasnú jazzovú scénu.

Značnú časť svojej pracovnej kapacity venoval Igor Wasserberger slovenskej populárnej hudbe. Aj jeho kontakty s českým hudobným a publicistickým prostredím boli vždy živé a plodné. Od roku 1992 žije hudobný publicista v českej Prahe. Ako člen Českej jazzovej spoločnosti pôsobil v období rokov 1994–1999 a členom muzikologickej komisie v Nadácii Český hudobný fond v Prahe bol v rokoch 1994 až 2001.

Už ste čítali?