Títo Slováci trávia voľný čas pri pacientoch s rakovinou: V ťažkých chvíľach dokážu nielen pomôcť, ale byť aj druhou rodinou
Roznášajú kávu i úsmev a vždy majú pekného slova. Reč je o dobrovoľníkoch, ktorí sú pre slovenských onkologických pacientov obrovskou oporou.
BRATISLAVA 21. júla - Aspoň trochu sa im snažia spríjemniť ťažké chvíle. Ľudia z Dobrovoľníckej skupiny Vŕba sú pre onkologických pacientov veľkou pomocou a útechou.
Roznášajú kávu a vymýšľajú hry
Vŕba funguje už od roku 2003 a jej poslaním je spríjemniť pacientom náročné chvíle v nemocnici. Ako nám prezradila koordinátorka dobrovoľníkov Mária Látalová, aktuálne pôsobia v dvoch bratislavských nemocniciach - v Onkologickom ústave sv. Alžbety a v Národnom onkologickom ústave.
Kým nezačali letné prázdniny, aktívnych dobrovoľníkov bolo 27. Teraz je síce ich počet kvôli dovolenkám o čosi nižší, no už v septembri sa budú prijímať nové posily, takže ak ste niekedy rozmýšľali nad nejakou dobrovoľníckou činnosťou, toto by mohlo byť pre vás zaujímavé.
Dobrovoľníci zvyknú zadarmo roznášať kávu či čaj a vyskytujú sa pred ambulanciami. Inú skupinu tvoria sprevádzajúci dobrovoľníci. Ich úlohou je tráviť čas s pacientmi hrou, rozhovormi či organizovaním tvorivých dielní.
Pacienti si tak môžu s dobrovoľníkmi zahrať obľúbené spoločenské hry alebo sa im jednoducho len vyrozprávať. Okrem toho funguje aj služba takzvanej mobilnej knižnice, čiže pacienti si môžu požičať i knihy. V rámci tvorivých dielní sa stretáva menšia skupina, takže pacienti môžu tráviť čas v kolektíve, ukázať svoju kreativitu i diskutovať.
„Je na samotnom pacientovi, ako chce stráviť čas, prípadne o čom sa chce rozprávať, dobrovoľník nasleduje jeho potreby. Riadime sa naším mottom: Ja ťa budem sprevádzať, ale ty mi ukáž cestu,“ opísala Látalová.
Závan ľudského kontaktu
Ten, kto sa stane dobrovoľníkom, sa zaväzuje, že bude pomáhať aspoň jeden dobrovoľnícky rok. Je už potom na ňom, v ktorý deň v týždni sa rozhodne prísť do služby, no maximálne na tri hodiny.
„Snažíme sa služby zabezpečiť tak, aby bol každý deň na oddelení nejaký dobrovoľník. Ak máme na to máme personálne kapacity. Lebo dobrých dobrovoľníkov nikdy nie je dosť,“ vysvetlila pre Dobré noviny Látalová.
Ako ďalej dodala, dobrovoľníci síce nenahradia zdravotnícky personál, no sú psychologickou i sociálnou oporou, závanom normálneho ľudského kontaktu.
„Cez svoju nezištnú bezodplatnú prítomnosť sú ľudským dotykom a priestorom, v ktorom sa pacienti môžu zdieľať, cez ktorý sa nemusia cítiť v chorobe a zomieraní osamelí,“ doplnila školiteľka a supervízorka Dobrovoľníckej skupiny Vŕba Mária Hatoková.
