V Stredoslovenskom múzeu je výstava o výrobcoch modrotlače
TASR
TASR

V Stredoslovenskom múzeu je výstava o výrobcoch modrotlače

V minulosti bola modrotlač vyhľadávaná najmä pre jej nízku cenu a tiež preto, že sa odev z nej nemusel tak často prať, na rozdiel od šiat ušitých z bieleho plátna.

Na ilustračnej snímke matrica pre modrotlač. — Foto: TASR/Jozef Ďurník

Banská Bystrica 17. júla (TASR) - Krásu ukrytú v modrotlači približuje výstava s názvom Za farbou indiga, ktorú možno počas prázdnin vidieť v Stredoslovenskom múzeu (SSM) v Banskej Bystrici. Výstava zároveň vyrozpráva príbeh rodu modrotlačiarov, ktorý počas troch generácií ovládol trh s touto komoditou v meste.

"Keď sa v Banskej Bystrici povie modrotlač, starým Bystričanom sa v mysli vybaví rod Beniačovcov" hovorí historik múzea Filip Glocko. Tradícia modrotlače sa tak ako aj pri iných remeslách v tejto rodine, dedila z otca na syna. Zakladateľom modrotlačiarenskej dynastie v meste bol Jozef Beniač. Ako 24-ročný vyučený farbiar bol v roku 1837 slávnostne prijatý do farbiarskeho cechu siedmich stredoslovenských banských miest. Počas svojho života sa angažoval v cechovej organizácii, až sa napokon stal jej cechmajstrom, pričom stál aj pri zrode Spolku banskobystrických farbiarov.

Jozef Beniač odovzdal remeslo a fabriku svojmu synovi Karolovi, ktorý sa výrazne zaslúžil o jej modernizáciu. Počas jeho vedenia boli výrobky z modrotlače predstavené na viacerých svetových výstavách a dokonca boli ocenené aj na milenárnej výstave v Budapešti v roku 1896, či v Londýne v roku 1905.

Karol Beniač ml. pokračoval v stopách svojho otca a deda a v snahe udržať krok s produktivitou, ale najmä s nízkymi cenami továrenskej výroby, fabriku modernizoval a do výroby zaradil aj mechanický stroj známy tiež ako perrotin.

Prerod z rodinnej firmy na jedného z najväčších zamestnávateľov v regióne prerušil až proces znárodňovania, keď v roku 1948 do vlastníckych vzťahov vstúpil štát a znárodnená továreň sa stala súčasťou Bavlnárskych závodov V.I. Lenina v Ružomberku. V 70. rokoch minulého storočia osud fabriky definitívne spečatilo rozhodnutie štátu o demolácii dielne spolu s ostatnými objektmi.

V minulosti bola modrotlač vyhľadávaná najmä pre jej nízku cenu a tiež preto, že sa odev z nej nemusel tak často prať, na rozdiel od šiat ušitých z bieleho plátna. Tieto vlastnosti ju predurčovali stať sa neodmysliteľnou výbavou domácností našich predkov, či už v podobe súčastí ženského kroja, ale aj posteľných obliečok či závesov. Najväčší rozmach zažíva modrotlač v 19. storočí, kedy ju nachádzame takmer v každej domácnosti.

O ceste modrotlače od formy k látke, a potom až k šatke, sukni či perine, o osudoch členov jednej z najvýznamnejších modrotlačiarenských rodín zo stredného Slovenska ale aj o súčasných nasledovníkoch odkazu našich dedov, porozpráva autor výstavy Filip Glocko na komentovaných prehliadkach. Najbližšia bude už vo štvrtok 20. júla, ďalšie 17. augusta a 7. septembra 2017 vždy o 16. hod.

Výstava bude sprístupnené do 5. októbra 2017.

Už ste čítali?

Nitrania nesmelo ponúkli svoje farmárske čipsy obchodnému reťazcu.…

Poctivá práca prináša ovocie. Zemiakové lupienky od malej…

Policajti chceli zastaviť cestného piráta. Stačil jediný pohľad…

Policajti z Trenčína zaregistrovali auto, ktoré si to šinulo cez Trenčín…

Zomrel sovietsky hrdina, ktorý zachránil svet pred jadrovou…

Svet vzdáva hold hrdinovi, o ktorom dlhé roky nikto nevedel. Vďaka jeho rozhodnutiu…

Slovák dokáže vyrobiť topánky, ktoré vydržia celý život. V obchodoch…

Obchody sú síce plné najrôznejších topánok…