Dobré noviny
Keď mníšku 56 rokov po smrti exhumovali, na jej očiach si všimli zvláštnu vec. Dodnes to veda nedokáže vysvetliť
Iveta Bátrnová
Iveta Bátrnová

Keď mníšku 56 rokov po smrti exhumovali, na jej očiach si všimli zvláštnu vec. Dodnes to veda nedokáže vysvetliť

Telo svätej Kataríny Labouré sa za celé roky neporušilo.
Telo svätej Kataríny Labouré sa za celé roky neporušilo. — Foto: archív

Keď telo exhumovali, všetci zostali v nemom úžase. Jednu vec veda dodnes nedokáže vysvetliť, hoci od toho momentu prešli už desiatky rokov.

PARÍŽ 19. júna - Mnohí ľudia sa stanú slávnymi až po svojej smrti, podobne ako aj svätá Katarína Labouré, ktorá zomrela v posledný deň roku 1876. Na tom by ešte nebolo nič zvláštne, veľkú pozornosť verejnosti však vzbudila po rokoch, kedy bolo jej telo exhumované.

Zvláštne oči

O 56 rokov na to, ako sa pobrala na druhý svet, sa ukázalo, že jej telo je absolútne neporušené. Nie je síce jediná, u koho sa takéto niečo zistilo, najzaujímavejšie však bolo ešte ďalšie zistenie. Za celé desaťročia sa jej nezmenila ani len farba očí a mala ich rovnako modré, ako v deň, kedy zomrela, čo sa rozhodne len tak nevidí. Ľudské telo sa začne v zemi kompletne rozkladať už niekoľko mesiacov po smrti, v priebehu niekoľkých rokov z neho zostane iba hromada kostí. Nikto si preto doteraz nedokáže vysvetliť, ako je možné, že jej telo, vrátane očí, zostalo také dokonalé.

Svätú Katarínu Labouré v roku 1933 pápež Pius XI. vyhlásil za blahoslavenú, v júli 1947 to bol jeho nasledovník Pius XII., kto ju vyhlásil za svätú. Telo tejto rehoľníčky bolo uložené do sklenenej rakvy a nachádza sa pod bočným oltárom v Kaplnke Panny Márie Zázračnej medaily v samom srdci Paríža, ktorú denne navštívia tisíce pútnikov.

Záhada, ktorá vedcom vŕta v hlave

Ešte predtým, ako Katarína vstúpila do rehole, žila veľmi skromným životom. Pôvodne sa volala Zoe a bola deviatou z jedenástich detí v obyčajnej rodine roľníkov. Už ako mladé dievča bola veľmi zbožná a pracovitá. Keď bola vo veku na vydaj, odmietala ponuky na sobáš, pretože ju to ťahalo celkom iným smerom a ako 24-ročná vstúpila do kláštora, v ktorom sa naučila písať aj čítať. Žila jednoducho a skromne, starala sa o starých ľudí, pomáhala v chudobinci na predmestí sv. Antona v Paríži a venovala sa aj ošetrovateľstvu. Zomrela ako 70-ročná, no keby jej niekto povedal, že 141 rokov po svojej smrti bude vedcom stále lámať hlavy, istotne by tomu ani sama nechcela veriť.

Už ste čítali?