Osobnosti o vystúpeniach hokejistov SR na MS: Nezatracujme ich

Bratislava 16. mája (TASR) - Slovenskí hokejoví reprezentanti dosiahli na 81. majstrovstvách sveta svoje najhoršie umiestnenie, keď so štyrmi bodmi skončili až na 14. mieste. O priečku vyššie skončili pred deviatimi rokmi v Halifaxe, keď aj vtedy museli bojovať o záchranu. Podľa najúspešnejšieho trénera slovenskej hokejovej reprezentácie Jána Filca bude táto hrozba nad národným tímom aj v ďalších rokoch, keďže chýba herná kvalita a šírka pre úroveň svetových šampionátov. "Musíme si priznať, že už dlhšie nepatríme medzi svetovú špičku, aby sme sa do nej mohli vrátiť," povedal v rozhovore pre TASR.

Slovenskí hokejisti v roku 2008 bojovali o záchranu v priamom súboji so Slovinskom v sérii 2:0. Druhý duel rozhodol až v nájazdoch Ľubomír Višňovský. Tentoraz sa zverenci trénera Zdena Cígera museli spoľahnúť na pomoc Dánov, ktorí v pondelok zdolali Taliansko 2:0 a definitívne udržali Slovákov medzi elitou. "Historicky najďalej v boji o záchranu sme sa dostali v roku 2008 v Halifaxe, keď nás zachránil Ľubo Višňovský v nájazdoch. Už vtedy sa ukázalo to, že pokiaľ nebudeme mať skutočnú hráčsku kvalitu k dispozícii, tak môžeme byť v ohrození. Tento rok sa naplnili obavy, o ktorých sme hovorili viacerí pred turnajom," povedal Filc.

Na turnaji sa potvrdili slová viacerých odborníkov, že najdôležitejší bude prvý zápas proti nováčikovi Taliansku. Slováci ho vyhrali horko-ťažko 3:2 po predĺžení. "Ten v podstate rozhodol o tom, že sme 'Áčku' aj naďalej. No zápas i ohlasy naň poznačili výkon a atmosféru v tíme a mužstvo sa počas celého turnaja nenaštartovalo tak, aby v nejakom ďalšom dokázalo svoju hráčsku kvalitu. Ja si totiž myslím, že tá bola v tomto tíme vyššia, ako ukázali výkony. Zrejme na celé mužstvo padla psychická ťažoba a myslím si, že ani brankárom nevyšli MS nejako super."

Trénerovi "zlatých chlapcov z Göteborg" chýbal v mužstve jasný líder a koncepcia: "Jednak bolo to, že tím nemal lídra, čo bolo cítiť už aj v príprave a koncepcia hry nebola až tak zvládnutá hlavne k tým slabším súperom. Nevedeli sme im vtlačiť pečať našej hry."

Realizačný tím sa ako v posledných rokoch aj tento boril s množstvom ospravedlneniek. Nakoniec to vyústilo vo fakt, že Slovensko sa prvýkrát v A-kategórii predstavilo bez hráčov zo zámorskej NHL, no odmietli aj ďalší skúsení hráči z Európy. To si uvedomuje aj Filc, no i tak by konečnú nomináciu pravdepodobne trochu pozmenil. "Tréneri sa museli rozhodnúť pre niekoho a takto sa rozhodli. Každý na to máme svoj názor, ja by som možno v štyroch-piatich prípadoch zvolil iné riešenie, ale nepoznám vnútorné záležitosti. To musia vedieť tréner a manažér."

Na druhej strane vie, že príliš z čoho vyberať nebolo. "Nejako veľa hráčov, ktorí by kvalitatívne prevyšovali tých, ktorí tam boli, skutočne nemáme. Nemáme nejakú zásobáreň širšej a vyššej kvality. Ale treba povedať, že o tom vieme už veľmi dlho a je to vidieť aj na počte našich hráčov, ktorí sa presadzujú v NHL a nielen ako súčasť, ale ako lídri tímov. Tak ako to bolo v minulosti. Vidieť to aj na tom, že naši hráči sa ťažšie presadzujú aj v ďalších popredných súťažiach. Minimum hráčov v KHL, minimum vo švédskej lige a to so sebou prináša fakt, že medzinárodná skúsenosť je pomerne nízka." V kolínskom kádri síce figurovala veľká väčšina legionárov, ale až štrnásti hráči prišli z českej ligy. "Povedzme si úprimne, že česká liga je o niečo lepšia ako slovenská. No je menej kvalitná ako KHL či škandinávske súťaže a asi to celkom nestačí na to, aby tí hráči dominovali na úrovni majstrovstiev sveta," myslí si Filc.

Problém so zostavením nominácie i s umiestnením medzi najlepšími trvá už niekoľko rokov. Slovensko sa za posledných desať prebojovalo len dvakrát do štvrťfinále, pričom v roku 2012 si vybojovalo prekvapujúce striebro. Aj preto je na mieste otázka, čo treba zmeniť, aby sa vrátilo k úspešným obdobiam: "Je to široký komplex otázok a vecí, ktoré s tým súvisia. Hovoríme o tom už dávno. Súvisí to so starostlivosťou štátu o šport, s tým ako fungujeme my v tejto spoločnosti, v oblasti vzťahov a korupcie a všetkého možného. Šport je toho súčasťou, nie je to len záležitosť hokeja, kam sa hokej dostal, ale súvisí to so všetkým. Veď sme jediný štát, ktorý od obdobia úspechov postavil z verejných zdrojov jeden štadión, kde sa hrá KHL, keď to tak mám povedať, a možno ešte ten v Ružinove a to sme skončili. Hokej sa pritom nedá hrať inde ako na ľadovej ploche."

Filc preto zdôraznil, že slovenskí hokejisti i fanúšikovia by si v najbližších rokoch nemali dávať až také vysoké ciele. "Samozrejme, že ostatné krajiny nás v podmienkach pre hokej predbiehajú, ale my máme stále v sebe to, že patríme ku svetovej špičke. Už dlhší čas nepatríme a nevieme, alebo nechceme si to priznať. No musíme to urobiť a musíme hľadať všetko to, čo potrebujeme urobiť pre to, aby sme sa do tej špičky vedeli postupne vrátiť. A nebude to práca na jeden alebo dva roky."

Tóth, Randl a Kaliská nikoho nezatracujú

Známi slovenskí športovci slovenskému hokeju veria a nikoho po neúspešných MS nezatracujú. Vyjadrili sa tak pre TASR. Aj keď fanúšik zažil viac sklamania ako radosti, myslia si, že sa opäť môže vrátiť na výslnie.

Dvojnásobná olympijská víťazka kajakárka Elena Kaliská zdôraznila podstatný moment: "Zachránili sme sa, to je dôležité. Bolo by smutné, keby sme vypadli a prepadli sa niekde inde. My patríme do elitnej kategórie, no zhodou okolností sme teraz v nej neuspeli."

Kaliská odsledovala fragmenty zápasov Slovenska a do očí jej okrem iného udrelo aj slabšie premieňanie šancí. "Je to o skúsenostiach, aj o šťastí, ktoré sme si asi nezaslúžili. Gólov sme strieľali menej, a to nás najviac odlišovalo, treba ešte vyzrieť. Ak to teda zrátam, naši hokejisti si vyslúžili viac kritiky ako pochvaly. Možnosť hrať v reprezentácii dostalo viacero nových hráčov, dlhé roky sme boli naučení na opory z NHL, raz to však muselo prísť a musíme generačnú výmenu rešpektovať."

Aspoň je to pre slovenský hokej dobrá skúsenosť, zdôraznila Elena Kaliská: "Nevyhnutne treba dávať príležitosť iným, mladším, hráčom s perspektívou, ktorí chcú na sebe pracovať. Možno nám čoskoro svitne na lepšie časy. Aj vo vodnom slalome nastal pohyb, do popredia sa tlačia nové mená a nás starších sa snažia z nej vytlačiť. A to je dobre, konkurencia rastie a aj v hokeji sa časom presadí nejaký silnejší ročník, s ktorým mužstvo porastie."

Slovenský hokej na MS tak trochu zišiel z pozornosti. Ani olympionik, džudista Milan Randl nepresedel pri televízore dlhé hodiny, no názor si vytvoril. "Niečo som videl, niečo počul, s Nemcami sme zahrali polovicu zápasu dobre, hlavne prvú tretinu. Čo nám chýbalo, boli väčšie skúsenosti, ktoré sa prejavovali hlavne v zakončení."

Randlovi chýbalo v mužstve zopár starších hráčov. "Stačilo by ich len zopár a výsledky mohli byť priaznivejšie. Šancí sme si dokázali vytvoriť dostatok, aj to možno považovať za veľké plus. Znovu opakujem, skúsenosti chýbali, aj výraznejšia zohratosť a ako celok sme pôsobili menej ostrieľane. Postupne po sérii neúspešných výsledkov narástol aj tlak, psychika bola na hrane a zväzovala ruky. Taká je však realita, keď predtým bola verejnosť zvyknutá na veľké výsledky, momentálne na ne nemáme a treba si trpezlivo počkať na ďalšie."

Olympijský víťaz z Ria chodec Matej Tóth si slovenský hokej na MS dosť podrobne prečítal. "Niektoré zápasy som odsledoval celé, niekedy som však nestíhal. Náš hokej nám ponúkol reálny obraz a aj konkurencia ukázala svoju silu, čo však fanúšikovi nestačí. Chcel viac, no ja som optimista. Aj keď sme na šampionáte neboli v najsilnejšom zložení, mohli sme dopadnúť lepšie. Pri zhode okolností sme v dôležitých zápasoch nemuseli stratiť toľké body."

Neúspešné účinkovanie slovenského hokeja rozšíril Matej Tóth o ďalšie súvislosti: "Prejavujú sa v celom slovenskom športe. Zvykli sme si na úspechy generácie, ktoré vychádzali z predchádzajúceho systému a k nej patrím aj ja. Potom nastala zmena, systém sa menil, nastali aj diery, niektoré vekové kategórie nám chýbali. Nie je však všetkým dňom koniec, mali by sme len viac vnímať, že zlatá generácia nám už dnes v hokeji len málo pomôže. Život nemožno zastaviť, skôr ho treba viac rešpektovať. Verím, že sa opäť naštartujeme, v niektorých športoch, u nás v atletike trebárs pri šprintérovi Jánovi Volkovi, alebo v samotnom hokeji pri osemnástke, aj vo vodnom slalome vidieť, že už sa viac sústreďujeme na koncepčnosť. Chce to len čas, aby mladá generácia zobrala opraty do rúk a dozrela. Tento hokejový šampionát poslúžil na vytriezvenie, starším hráčom už chýbala vôľa i energia, aby pomohli, a tak sa mohli vo väčšej miere ukázať mladší. Ak budeme v slovenskom športu postupne a citlivo dopĺňať reprezentácie mladšími, určite sa potešíme opäť z prenikavých úspechov."

Čo na to ostatní?

Osobností z rôznych športových odvetví reagujú pre TASR na vystúpenie slovenských hokejistov na MS v Kolíne. Motocyklistu Ivana Jakeša zaujali skôr tí hráči, ktorí pozvánku do národného tímu neprijali: "Čudujem sa hokejistom, ktorí odmietli reprezentovať a chcú to komentovať."

Erik Vlček, slovenský rýchlostný kanoista, dvojnásobný strieborný olympijský medailista v K4 na 1000 m: "Pred šampionátom som nemal veľké očakávania, no sledoval som všetky zápasy našich hokejistov. Bol som zvedavý, ako dopadnú. So slabšími súpermi sa vytrápili a vedel som, že so silnými sotva zabodujú. Realita je taká, že môžeme byť radi, že sme nevypadli."

Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru: "Šport ako taký je obrovský fenomén, na Slovensku je to hokej a futbal, ktorý vnímame hlavne cez majstrovská sveta. Ukazuje sa, že nie vždy sa dá dosiahnuť na najvyššie méty. Ja si cením, že naši hokejisti nezložili zbrane a bojovali so cťou až do posledného zápasu. V paralympizme sa hovorí, že prehry nás posúvajú ďalej. Ja verím, že ich naši hokejisti absorbovali a posunie ich to ďalej."

Richard Varga, slovenský triatlonista, trojnásobný majster sveta v akvatlone: "Sledoval som výsledky, reakcie aj komentáre. Ja to beriem tak, že to je úplne iná generácia ako bola predtým. Všetci ešte vidia rok 2002, ale toto je iná liga. Myslím si, že je to taký budíček nielen pre slovenský hokej, ale aj šport. Pokiaľ sa nezačne systematicky riešiť práca s mládežou, ďalej do tých 23 rokov, tak potom tak bude vyzerať ten šport."

Ivan Jakeš, motocyklový pretekár Rely Dakar: "Absolútne nechápem komentáre niektorých ľudí. Čudujem sa hokejistom, ktorí odmietli reprezentovať a chcú to komentovať. Naši chlapci odviedli to najlepšie, čo mohli a vedeli. Tí, ktorí tam boli, sa nemajú za čo hanbiť. Nech sa hanbia tí, ktorí odmietli reprezentovať."